 |
Aké je tajomstvo spisovateľského úspechu Červenáka, Fabiana, Pavelkovej, Moudrého, Procházku a ďalších? Možno to aspoň z časti objasní séria 10 rozhovorov s 10 etablovanými autormi, ktorým sme položili 10 otázok. Všetky sa týkajú ich pracovného režimu a tvorivých postupov. 9 otázok je zakaždým rovnakých a 1 je špecifická, „šitá na telo“. Dostaneme tak možnosť porovnať spôsoby, akými rôznorodé osobnosti pristupujú k literárnej činnosti. Dnes sa pýtame Michala Jedináka.
1. Píšeš poviedky fantastických žánrov, tvoríš knihy pre deti, kreslíš komiksy… Ktorá z týchto rôznorodých činností ťa baví najviac a prečo?
Všetky rovnako a najviac tá, ktorej sa v danej chvíli venujem. Je to podobné ako s jedlom – každý deň nemôžem jesť klobásu, lebo by sa mi sprotivila. No… klobása možno nie je dobrý príklad, ale pointa je hádam jasná. Páči sa mi striedať tvorivé činnosti, mozgu to dodáva nové podnety, iné uhly pohľadu. Kreslený príbeh sa vymýšľa ináč ako poviedka.
2. Aká je tvoja spisovateľská pracovná rutina? Máš nejaký denný plán, ktorého sa striktne držíš? Alebo si sadneš ku klávesnici, keď to na teba takpovediac „príde“?
Som skôr prekladateľ ako spisovateľ, písaniu venujem čoraz menej času, takže ťažko hovoriť o rutine. V hlave však tvorím kedykoľvek mám trochu voľno, a keď sa nejaký príbeh pýta na svetlo, sadnem si ku klávesnici a tlačím, až kým zo mňa nevylezie. Niekedy trvá týždne, mesiace aj roky, kým nápad vhodne zamestnám, ale sú aj také, čo priletia ako výstrel z pušky a za pár hodín sú v počítači. Takéto tvorivé výbuchy mám najradšej, len škoda, že sa nedajú plánovať.
3. Autori sa často dostávajú do blízkeho vzťahu so svojimi postavami. Niekedy, keď sa príbeh vydá svojou vlastnou cestou a spisovateľ príde o svojho obľúbenca, dokáže ho to celkom vziať. Ako je to u teba?
Vzťah k vlastným postavám, či už ku kladným alebo k sviniarom, je prirodzený, pretože v každej je kúsok z autora – jeho/jej obavy, túžby, dobré i zlé vlastnosti… No ich konanie vždy určuje spisovateľ (ak sú viacerí, vedia sa dohodnúť), preto nevidím dôvod na smútok. Príbeh sa sám od seba nemôže vydať vlastnou cestou, pôjde len tam, kam ho pustím. Ak nechcem o obľúbenca prísť, nájdem spôsob, ako ho zachrániť. A ak sú straty nevyhnutné, dovolím hrdinovi odísť so cťou. Zopár som ich už zabil, ale vždy s potešením, pretože smrťou splnili svoje poslanie v príbehu. Nič lepšie autor pre postavu nemôže urobiť. (Umožniť jej splniť poslanie, nie zabiť ju.)
4. Čo má v sebe mať literárna postava, aby zaujala čitateľa? Alebo ináč: Ako má byť „napísaná“?
Ak ide o človeka, musí sa správať ako osoba z mäsa a kostí. Mal by myslieť, rozprávať aj konať ako človek, podľa možnosti netrúsiť večné pravdy a neverklíkovať otrepané frázy. A musí sa správať primerane k svojmu postaveniu v príbehu. Napríklad keltský bojovník sa nevyjadruje ako softvérový inžinier, s výnimkou prípadu, keď autor pošle životom otráveného softvérového inžiniera do minulosti, kde sa stane keltským bojovníkom. Aby literárna postava čitateľa pritiahla, mala by byť tiež niečím zaujímavá, svojská. Pri písaní neľudských postáv – zviera, mimozemšťan alebo tá vec v tme pod posteľou – je postup podobný. Autor ich musí predstaviť tak, aby čitateľ nemal pocit, že si do príbehu odskočili z maňuškového divadla, ale bábkoherca zabudli v bufete.
5. Ako sa ti píšu záporné postavy? Kde k nim hľadáš inšpiráciu?
Záporáci sa vo všeobecnosti píšu ľahšie ako kladní hrdinovia, pretože dobráci sú nudní. Každej postave sa snažím dať aj zlé vlastnosti, aby bola plastickejšia a uveriteľnejšia. U záporných postáv potom stačí zmeniť pomer dobrých a zlých stránok v prospech tých druhých. O inšpiráciu nie je núdza, stačí si pozrieť alebo prečítať správy, prípadne načrieť do vlastného čierneho svedomia. Niekedy sa mi vidí, že väčšia výzva je nájsť inšpiráciu pre klaďasa.
6. Si živelný typ, z ktorého sa písmenká sypú pod vplyvom náhleho vzplanutia, alebo skôr inklinuješ k analytickému prístupu s postupným plánovaním všetkých dejových zákutí?
Som veľmi neživelný typ so sklonom k preanalyzovaniu. Veľa nápadov to, žiaľ, odnesie, lebo prezrejú a začnú pripomínať obed spred dvoch týždňov, ktorý zostal ležať na slnku. Snažím sa odhadnúť hranicu, kde sa to láme, a vtedy sa púšťam do písania. Ale keď už mám prsty nad klávesnicou, správam sa k nej veľmi živelne. Osobitná skupina nápadov sú už spomenuté tvorivé výbuchy.
7. Aká je tvoja skúsenosť s autorským blokom?
Niektorí spisovatelia píšu autorský blog… Aha – blok, nie blog! Autorský blok je ako UFO: každý o ňom počul, ale nie každý naň verí. Mňa brzdí iba lenivosť alebo nedostatok času. S inými tvorivými prekážkami sa nestretávam, ale možno je to tým, že väčšinou píšem kratšie prózy. Môj najobľúbenejší autorský blok vymyslel Bill Watterson v komikse Calvin a Hobbes. Je to veľký a ťažký kváder, a keď sa položí na stôl, už sa na ňom nedá písať.
8. Do akej miery ťa ako autora ovplyvňuje čitateľská mienka? Myslím tým, či si ochotný robiť ústupky vychádzajúce v ústrety čitateľskému vkusu.
V tvorbe je podľa mňa dôležitá úprimnosť. Písať pre seba a podľa seba. Je to aj menej namáhavé, pretože autor, ktorý sa chce prispôsobiť vkusu iných, musí sa naučiť pretvarovať a potlačiť prirodzené nutkanie. Pravdaže, každý z nás je ovplyvniteľný a ja tomu určite tiež občas podľahnem v tom zmysle, že sa viac sústredím na písanie takého typu príbehov, ktoré u čitateľov vyvolali priaznivejšiu odozvu.
9. Na čom práve pracuješ?
Na preklade románu pre mládež o bozkávaní, krvi a cintorínoch (nie nevyhnutne v tomto poradí). V hlave trénujem niekoľko nápadov a čakám, ktorý vyhrá olympiádu v šialenosti, aby som mu ponúkol miesto v ďalšom zaznamenanom príbehu. A okrem toho sa teším z čerstvo vydanej knižky Najmenšia rodina na svete a vymýšľam, čím oživiť svoju autorskú stránku na facebooku.
10. Čo by si odkázal začínajúcim spisovateľom?
Sedem vecí: Pozerať sa okolo seba. Čítať. Čítať po sebe. Zvládnuť jazyk a gramatiku (mizerne napísaný dokonalý príbeh je ako modelka s krivými zubami – nikto ju nevylepí na obálku). Nebáť sa vlastnej fantázie. Smiať sa. Po prvom úspechu nezaspať na vavrínoch, ale použiť ich ako bobkový list na dochutenie nasledujúcich príbehov. A všetko ostatné, na čo som zabudol…
Tento rozhovor nájdete aj na osobnej stránke Marka E. Pochu
Viac o autorovi: www.facebook.com/misojedinak
Predchádzajúce časti:
10 otázok na Alexandru Pavelkovú