 |
Ako jeden z najväčších objavov ľudstva je uvádzaná kníhtlač. No ešte pred Guttenbergom musel ktosi vynájsť papier, aby bolo kam sádzať slová – aj keď v princípe by sa dali špinavé olovené litery odtláčať aj do pergamenu či hliny. No napriek existencii papiera, tlačiarenskej černe a lisu by knihy stále neboli, nebyť jednej podstatnej ingrediencie… V zmätku dejín akosi zabúdame na chudáka prapredka, ktorý z hromady kostí vylovil prvú myšlienku (aj keď mu v tom pomáhal Monolit) – pretože knihy, to sú len myšlienky (a sny) uchované v krehkom obale. Myšlienky, ktorými civilizácia začínala a ktorými môže aj končiť… Myšlienky, ktoré pomáhal páliť požiarnik Montag v hádam najslávnejšom románe Ray Bradburyho. 451 stupňov Fahrenheita – teplota, pri ktorej sa papier vznieti a horí…
Romány Raya Bradburyho (napr. Marťanská kronika) nie je možné hodnotiť konvenčnými metódami. Keď hľadáte prvú stránku, prvú vetu či slovo, mali by ste sa naladiť tou „bradburyovskou“ poetikou, ktorou je presiaknuté celé jeho dielo (od románov po poviedky), poetikou bizarného obrazu a myšlienky. Pocit úžasu vám tlčie do hlavy pomaly v každom slove a po každej ďalšej stránke máte tendencie hľadieť do nekonečna a hľadať… seba? Ray Bradbury je živou legendou (narodil sa v roku 1920) a tohtoročnú Nebulu za zásluhy získal plným právom. Môj obľúbený Ray Bradbury, ktorý tak obdivuhodne rozvíja myšlienky a nálady Edgara Allana Poea (Quoth the Raven… nemohol som si pomôcť ;-) Ray Bradbury, ktorý ide vždy ďalej a hlbšie ako ostatní…
Pokiaľ viem, kniha 451F už dávno nevyšla a môžete sa s ňou stretávať iba na policiach antikvariátov (ak máte štastie, tak je to práve TÁ ošúchaná knižočka tam vravo, vzadu… áno, presne tam – chyťte ju a nepustite, druhú šancu by ste už nemuseli mať). Nevyšla už dávno a je to veľká škoda (teraz apelujem na vás, vydavatelia ;-). Možno má v dnešnej dobe handicap v to, že je veľmi útla (je to skôr novelka, ako román), ale tam, kde prehráva v kvantite, víťazí v kvalite…
Montag je požiarnik. Tým sa rozumie to, že zakladá požiare. Áno, nečudujte sa, blízka budúcnosť je už taká – domy sú ohňovzdorné, plameňom podliehajú iba nehodné myšlienky – ktorých kremáciou sa zaoberajú požiarnici (tu trošku kríva český preklad, pretože anglické Fireman musí preložiť ako hasič – čo nevystihuje Montagovu úlohu v spoločnosti). Montag je požiarnik, ktorý s rozkošou hádže zápalku do rozliateho petroleja a s rozkošou sleduje černejúce stránky pálených kníh. S rozkošou, až kým… Clarissa McClellanová je zvláštne dievča od susedov, ktoré miluje prechádzky (99,9% ľudí preferuje telesteny), dievča, ktoré kladie otázky, ktoré otvárajú brány… Ste šťastný, pán Montag? Zlá otázka na správnom mieste, alebo správna otázka na zlom mieste? Pálenie prestáva byť rozkošou a Montagova žena Mildred leží v spálni predávkovaná sedatívami… Dokonalá spoločnosť.
Knihy! Sú príčinou zla, mätú myseľ a ničia šťastie ľudí (konzumentov, divákov?). Knihy vyvolávajú melanchóliu, pletú a prekážajú. Načo by nám boli knihy? Kto ich potrebuje? Máme predsa telestenu (ak sme bohatí, máme tri, možno aj štyri!), máme svoju televíznu „rodinku“ – nekonečný seriál, v ktorom môžeme vstúpiť do deja (nezabúdajte, Bradbury písal 451F okolo roku 1952!). Máme telestenu, máme reklamy na zubnú pastu, máme… jednu dávku instantného šťastia denne. Otvoriť vrecúško, zaliať studenou vodou, zamiešať a vypiť. Nie naraz, ale po dúškoch! Jeden ráno, druhý cez prestávku v práci, keď s knihami zhorela aj ich majiteľka, a jeden večer, keď márne kriesime otrávenú ženu. A jeden pred spaním, keď ju mechanici predsa len zachránia – tak ako zachránili v ten deň desiatky iných. V ten dlhý a horúci deň, keď zmizla Clarissa McClellanová a keď som v mriežke vetráka schoval tú knihu… Schoval knihu? On má knihu! Pustite naňho psa! Mechanického psa s otrávenou ihlou namiesto tesákov. Psa! Kamery! Novinárov! A… Som šťastný?
Montag precitá zo sna o ideálnej spoločnosti. Začína vidieť hrozbu vojny, ktorú pred občanmi ukrýva všemocná telestena. Počuje bombardéry, ktoré letia nad mestom. Videl oči ženy, ktorá sa radšej nechala spáliť s knihami, než by mala žiť bez nich. Knihy!?? Prečo majú takú silu? Ak si nechám jednu (dve, tri… knihu Kazateľ, kde Kazateľ, syn Dávidov vraví Jeruzalemským: „Márnosť, nad márnosti, všetko je márnosť!“), ak si nechám jednu, je to už hriech? Priestupok? Je, je, JE! Zákon, odpusť! Ale zákon neodpúšťa. Zákon bol ochotný tolerovať chvíľkovú slabosť, ale nie naveky – a Montag sa hral s ohňom príliš dlho. Nebol ochotný sledovať „rodinku“ v programe telesteny, radšej prevracal stránky zakázanej knihy a recitovaním básne vydesil úbohé ženy (To moře víry kdys oblévalo širý země břeh, ve vlny složeno jak brokátový háv…). Montag sa odmietol podriadiť Systému a systém netoleruje kolieska, ktoré majú snahu škrípať v súkolí. Bradbury na pár stranách dokázal zlomiť ľudský osud, rozvrátiť spoločnosť, zničiť Mesto (vojna napokon predsa len prišla, tichá a smrtiaca), zničiť a zároveň obnoviť nádej. Obnoviť vieru v človeka, v druh homo sapiens – druh, ktorý večne hľadá, druh, ktorý sa nedá uzavrieť medzi štyri steny (pokryté obrazovkou). Montag za sebou spáli mosty (a tie čo nestihne, zaňho spáli Systém, keď Montag unikne z jeho dosahu) a vydáva sa v ústrety novej budúcnosti, ktorá sa… určite znova zvrhne k zlému. Koleso dejín sa otáča – pračlovek našiel prvú myšlienku, kým poslednú z nich umlátila telestena. Montag našťastie roztočil koleso znova – pre tým, než ho mohli iní zničiť…
Tak, ak ste došli až sem, určite vás bolí hlava z chotickej „recenzie“ ;-) Je to tým, že som sa svojimi chabými schopnosťami pokúsil o prenos Bradburyho atmosféry, o zhrnutie desiatok strán do pár odstavcov tohoto textu. Verte mi, že 451 stupňov Fahrenheita je kniha nekonečne dokonalejšia, je to text, ktorý vás prinúti zamyslieť sa – aj keby to bolo len nad tým, akú úlohu zohráva v našom živote televízia a reklama. Však máte pocit sucha, čistoty a ochrany a pri žuvaní neutralizujete péhá v ústach? Je to tak, ale ak ste sa predsa len dočítali až sem, môže vám byť útechou aspoň to, že ešte viete čítať…
A môžete si prečítať aj Fahrenheit 451, jeden z pilierov science fiction. A vôbec tým nerobím reklamu na známy košický sf klub (Ahoj, Šimon ;-)