Cesta do hlbín upírovej duše

Rozesmátá smrt

Zatiahnite závesy a záclony, spustite rolety, zamknite byt, vypnite mobil. Usaďte sa na pohovku v tmavom kúte a zažnite malú lampičku. Tak, a teraz môžete čítať.

Slunce už kleslo k obzoru, ale jeho oranžová záře probleskovala modrými bouřkovými mraky jako prameny neskrotně blikotající za šedivou hradbou. Chladný, vlhký vítr čišel syrovinou a v divokých poryvech ohýbal bledé trsy vysušených trav (s.5).

Ak ste čo len trocha vnímavý, cítite, že tento text sa nikam neponáhľa. Solídne a pokojne plynie krajinou v rytme parného rušňa pomedzi domy s poltonovými skriňami, ktoré sa premiestňujú raz za život. Na uliciach veľkomiest už svietia plynové lampy. Elegantné koče sa trocha svária s novou módou omnibusov a promenáda je plná dám v nariasených sukniach a pánov cylindroch. Všetci sa posúvajú v tempe polky, každú chvíľočku sa zastavia, navzájom pozdravia (dámy vystrúhnu pukerlík, páni strhnú cylinder) a pohnú sa o krôčik ďalej. Nad alejou svieti slnce, svet je božsky jasný a prítulný, spútaný zákonmi Newtonovej mechaniky a pána Darwina. A tu sa mestom rozšíri správa o dievčine zabitej tajomnou šelmou. Obeť nie je roztrhaná na márne kúsky. Poškodený je v podstate len krk, na ktorom výstražne žmurkajú dve rubínovo červené rany.

Rozesmátá smrt je časťou viacdielneho cyklu, v ktorom sa Nowak podujala dorozprávať Draculove príbehy v kulisách reálnych historických udalostí (protiturecké vojny na konci sedemdesiatych rokov 19.storočia), so zachovaním štýlu doby. V úvodných pasážach autorka vierohodne vykresľuje prostredie Balkánu. Na pozadí historických udalostí postupne načrtáva plastický obraz hrdinu. Dracula je (konečne!) rehabilitovaný. Pôsobí ako gentleman (pochopiteľne, značne démonický), vlastenec a obeť vlastnej posadnutosti. Po putovaní so spoločnosťou komediantov, kde si privyrába ako neporaziteľný dôstojník sa dostáva na dvor ruského cára, kde sa usiluje získať dôstojnícke miesto v armáde tiahnucej proti Turkom. Nesmierne túži pokračovať v zúrivom boji proti Osmanom, ktorým sa preslávil ako historické knieža Vlad Dracula. Dôstojnícky patent mu vymôže cárova nemanželská dcéra Oleksa. Počas urputných bojov sa zoznámi so svojim dvojníkom a pravdepodobným vzdialeným potomkom Ferencom Blaszkoom. Keď tento dôstojník zasiahnutý strelou umiera, Vlad neváha a zaujíma jeho miesto v sporiadanej meštianskej rodine ctihodného mesta Sibin. Príbuzným sa zdá o čosi vyšší a chudší, stratil chuť do jedla, namiesto bankovníctva sa venuje starým rukopisom, písmo ktorých vie pozoruhodne dobre čítať. Inak je však všetko v poriadku až do chvíle, kedy sa v okolí začínajú objavovať skrvavené mŕtvoly slúžok. Po odhalení Vlad uteká do Varny a odtiaľ, po náhodnej kúpe stredovekého opátstva, do Londýna. a po čase opäť dostáva chuť na krv mladých dievčat.

Z plochého záporáka autorka sformovala tragickú postavu človeka, ktorý, prenasledovaný nevyliečiteľnou úchylkou, hľadá pokoj a možno i lásku. Dracula je vo všetkej svojej krvilačnosti šľachetný. Silou vôle sa dokáže ovládnuť a \„načatú\“ obeť nezabiť. Vášeň po krvi sa v ňom svári s láskou – pričom dochádza k veľmi zaujímavému posunu. Popri Draculovom upírčení samotný sex vyznieva doslova platonicky. Autorka naznačuje, že viaceré obete upíra pociťujú pri tomto akte pôžitok. V balkánskom prostredí ide výhradne o dámy rómskeho pôvodu, keďže toto plemeno je ku kniežaťu viazané dávnou zmluvou. V Petrohrade však podobný pocit zažíva aristokratka Oleksa a v Londýne meštianska dcérka Mina. Hoci sa tento motív nebude páčiť feministkám, autorka tu pekne vykreslila vzťah založený na vrcholnom odovzdaní sa a sebaobeti. Napokon, Nowakovej Dracula si takýto cit zaslúži. Pod povrchom vzorového gentlemanana 19.storočia sa ukrýva zvrhlý démon, v útrobách ktorého sa však chveje jemná duša. Dracula je napríklad citovo veľmi viazaný na svojho koňa a psa (samozrejme čiernych). A dňom i nocou, neprestajne, ho prenasleduje predstava ryšavovlasej krásky 15. storočia nezabudnuteľnej Alexis. Svet 19.storočia sa podmanivo preplieta s reminiscenciami na krvavé udalosti 15. storočia, predovšetkým na osudné Draculovo uväznenie v kobkách, počas ktorého sa jeho tela zmocnil nesmrteľný démon. Nowakovej Dracula je zaujímavý tým, že nerezignuje. Chytený do pasce pevnými dverami v skalnom masíve vzdoruje do poslednej chvíle – a rovnako bojuje i sám so sebou, presnejšie s temnou stránkou svojho ja.

Okrem samotného Draculu sú v knižke veľmi zaujímavé vedľajšie postavy (jednoducho, no premyslene načrtnuté charaktery členov komediantskej družiny). Autorka ich osudy nerozvíja ďalej, centrom jej textu je jednoznačne knieža Vlad.

Rozesmátá smrť však nie je len knižkou o kniežati upírov. Je to text o práve byť iný. Proti svetu normality a presnej vypočítateľnosti detí pozitivistického veku je postavená nepredvídateľná vášeň netvora zrodeného stredovekom. Všetko je trocha inak. Z Miny, obete v Stokerovom románe, sa stáva osudová láska. Statoční bojovníci proti zlu sú posunutí do polohy úzkoprsých obmedzencov (napokon, mne osobne sa tak javili už pri čítaní Stokerovho románu a v kútiku duše som túžil po čomsi takom, čo uskutočnila Jenny Nowak). Predovšetkým v postave doktora van Swietena Nowak jasnozrivo odhalila podstatu strachov viktoriánskeho človeka – nepredvídateľnosť a inakosť. Všetko, čo sa dá označiť týmito dvomi prívlastkami, ctihodný doktor ničí cesnakom a kolmi. Nie náhodou jeho postupy pripomínajú inkvizíciu. Tentoraz je však úzkostlivo chráneným územím hravo pochopiteľná, ľahko ovládateľná, zisk prinášajúca veda a technika meštiaka 19.storočia. Človeka, ktorý s chladnou tvárou kolonizoval rozsiahle územia Afriky, Ázie a Ameriky, pričom v mene civilizácie a pokroku ničil každú odlišnú civilizáciu. Keďže Jenny Nowak vnáša do Stokerovho príbehu hľadisko dnešného človeka, Jonathan Harper sa z kladného, odvážneho hrdinu mení na figúrku upoteného, priemerného úradníčka. Vrahom v jej ponímaní nie je Dracula, ale jeho súperi, ktorí osikovým kolom beštiálne zmaria príležitosť na nádherný život v nemŕtvej slobode. Je pochopiteľné, že príbeh O TOMTO nedokáže vytvoriť svojou dobou obmedzený škrabák Abraham Stoker. Dracula pred svojim odchodom z Londýna zanecháva Mine pre tohto spisovateľa rukopis.

Priaznivcov fantastiky zjavne nenadchne zistenie, že jedno z najvýznamnejších diel hororu je mučivou psychologickou sebanalýzou nadmerne vzdelaného, inteligentného a citlivého upíra. No hrôza!

Jenny Nowak, Rozesmátá smrt, Netopejr, Olomouc 2002, preklad David Spáčil, 371 s.


10. septembra 2002
Miloš Ferko