 |
Nestor slovenskej fantastiky, už desaťročia jej teoretik, editor, organizátor a popularizátor, človek, ktorý pomohol mnohým začínajúcim autorom SF prekročiť prvý publikačný prah, predložil v tejto knihe verejnosti základné výsledky svojho bádania o modernej fantastike (SF)…
Cyberpunk osloví viac skupín čitateľov. Fantastika a realizmus je štúdia určená tým, ktorí sa zamýšľajú nad vzťahom fantastiky a realizmu, modernej fantastiky (SF) ku staršej (rozprávky a mýty), ako aj vzťahmi jednotlivých subžánrov dnešnej fantastiky (sci-fi, fantasy, horror atď.). V eseji Cyberpunk Herec predstavuje fascinujúci smer súčasnej fantastiky, prekračujúci hranice literatúry, ba aj iných foriem umenia (hudba, film, počítačové hry, atď.), ako hnutie. Ako celú subkultúru, ktorá sa zatiaľ iba mihla na okraji zorného poľa našej verejnosti – aj odbornej. Právom nesie celá kniha názov tejto eseje. Hľadanie nových zázrakov predstavuje fantastiku ako hľadanie transcendentna. Autor (ako prvý na Slovensku) presvedčivo charakterizoval TV seriál Star Trek ako utópiu blízko príbuznú utópii socialistickej vedeckej fantastiky. Musím sa priznať, že keď som po svojej emigrácii tento seriál v Austrálii sledoval, presne takto na mňa pôsobil.
Herec sa fantastike rozumie a o nápady, postrehy a dôkazy nemá núdzu. Aby dodržal logicky zovretú štruktúru, základnú výkladovú líniu a zámer textu, často mnohé myšlienky len aforisticky formuluje a opúšťa bez ľútosti (ktorú by mnohí cítili nad zanedbanou príležitosťou napísať ďalšiu štúdiu). Výsledkom je hutná kniha, ktorá síce je \„user-friendly\“, ale nie \„fool-friendly\“.
Nie je to kniha vhodná na zabíjanie času, ale na získavanie vedomostí a na odhaľovanie často nepochopených súvislostí. Treba ju čítať pozorne a zamýšľať sa nad často stručným informáciami, ktoré sa môžu nachádzať aj v poznámke. Oplatí sa citovať zo s. 79: \„139)Zamjatin, Jevgenij Ivanovič: My. Praha 1990, s. 46. Prel. V. Tafelová a J. Tafel. Cirkulované ako rukopisný samizdat 1920, prvé české vyd. v Prahe 1927 prel. V. Koenig. Prvé knižné vydanie v ruštine v USA 1952.\“ Z tejto poznámky sa dá vyčítať, že dlho pred Stalinom v Sovietskom zväze existovala cenzúra, že Zamjatinova antiutópia bola publikovaná v ruštine až po tridsiatich rokoch a navyše v zahraničí – medzi emigrantmi, že český vydavateľ jej význam pochopil veľmi promptne (a žiadny slovenský ešte nie), a napokon aj to, že SF literatúra môže predstavovať hrozbu pre totalitný režim.
Dielo má priamy vzťah k súčasnosti a čitateľovi predkladá text nabitý myšlienkami. Táto teoretická práca sa však číta ako beletria. Autor odbúral \„lešenie\“ suchej teórie a nesnaží sa poučovať. Nielen vedomosti, ale aj štýl by mu mohol závidieť nejeden spisovateľ. Posúďte sami:
\„Reakciou na údiv a prekvapenie môže byť záblesk osvietenia. Sense of Wonder nie je len pocit údivu, ale aj pocit zázračného. Naznačuje poznanie skryté v záhadách, šepká o svetoch za hranicami ľudskej predstavivosti, nástojí na snoch presahujúcich naše chápanie. V pocite prenikavo jasnej mysle vnímame nejasné tušenie veľkosti ako výrečnú skutočnosť, v tajomstve odhaľujeme logiku, krásu a ešte dôležitejšie umenie porozumieť jej.\“
Metodológiu, ktorú si Herec sám vypracoval v eseji Fantastika a realizmus, uplatnil v Cyberpunku na konkrétnom materiále a dokázal, že jeho analytické nástroje fungujú v praxi. Názorne ukázal, že pojmy ako hodnovernosť, oxymoron, dialogickosť, simulácia, neofília a pod. nie sú abstrakcie, ale vyjadrujú konkrétne vlastnosti poviedok a románov, podľa ktorých sa dá posúdiť konkrétny text, že kvalita textu sa nemá merať akýmsi hmlistým \„citom\“ kritika (ktorý často býva ovplyvňovaný osobnými vzťahmi, nenaplnenými ambíciami a rôznymi komplexmi kritika), ale má svoje pravidlá a zákonitosti. A \„last but not least\“, uviedol do slovenskej literatúry celý nový a bohatý štýl, \„lyrizovanú prózu technosféry\“ .
Už som napísal, že Cyberpunk treba čítať pozorne – dodám ešte, že to nie je kniha na jedno prečítanie, ale dielo, ktoré sa oplatí čítať viackrát.