Cyntorín zvjeraťjek

Stephen King: Řbitov Zviřátek

„Je zrejme scestné veriť, že neexistuje hranica hrôzy, akú môže ľudská myseľ zažiť,\" tvrdí niekde uprostred knihy Stephen King, a po jej prečítaní budete presvedčení, že on o tom naozaj niečo vie.

Dej románu sa točí okolo starého cintorína a jeho „pobočky\", ktorej pôda má na pochované telá domácich miláčikov mimoriadne ozdravujúce účinky. Ak ste si mysleli, že to najstrašnejšie, čo vás v živote môže stretnúť, je smrť, autor vás na necelých tristo štyridsiatich stranách presvedčí o presnom opaku. Čo by sa stalo, keby smrť bola iba prechodným štádiom k ďalšej fáze života? Ako by taký život vyzeral? Bol by to vôbec ešte život? Na podobné otázky dostáva čitateľ Cyntorína zvjeraťjek odpoveď, z ktorej vstávajú dupkom chĺpky na celom tele.

Louis Creed, novopečený univerzitný doktor, sa spolu so svojou manželkou, dvoma malými deťmi a kocúrom Churchom (skrátene od Winston Churchill) prisťahujú do svojho nového domova v mestečku Ludlow. Louis sa od začiatku spriatelí s Judsonom Crandallom, starým mužom zo susedstva, od ktorého sa postupne dozvedá veci, o ktorých by radšej nič nevedel. Všetko naokolo je tesne späté so smrťou: Louisov prvý deň v novej funkcii poznačí tragédia, cesta, ktorá vedie okolo domu Creedovcov je doslova požieračom domácich zvierat, ktoré deti zvyknú pochovávať na neďalekom tajuplnom cintoríne a Louisova manželka Rachel má od svojho detstva vďaka mŕtvej sestre fóbiu zo smrti. Louis sa s týmito faktami nielenže musí vyrovnať, navyše sa od neho očakáva, že bude ostatným v ťažkých chvíľach oporou. Ale kto bude oporou jemu? Podarí sa mu vyhrať boj so zúfalstvom?

Kingova prednosť nespočíva v kladení veľkých životných otázok a postupnom odhaľovaní odpovedí na ne. Jeho sila je v príbehu a v dôveryhodnosti konania postáv. Na vyjadrenie citu nepotrebuje „závany teplého vetra, čechrajúceho nádherné vlasy, lemujúce súmernú tvár so zmyselnými perami, ako priepasť hlbokými očami a jemne vyhrnutým noštekom\„, úplne mu postačí obyčajný „dotyk na ramene\“ v tej správnej chvíli. Autor nedokáže nudiť, aj keby chcel. Od prvej stránky textu sa stávate členom rodiny Louisa Creeda. Prežívate ich vzájomnú lásku i vypäté situácie, tešíte sa z prvého slova malého Gagea, po večeroch sa pri plechovkách s pivom zhovárate s Judom Crandallom, pomáhate Louisovi zakopať mŕtveho kocúra na staré indiánske pohrebisko, aby ste ho opäť priviedli k životu a uchránili tak svoju dcéru pred zármutkom. A napokon dostávate strach, či práve vy nebudete ďalšou obeťou nevyspytateľného osudu. King vám ani na chvíľu nedovolí odložiť knihu. Cítite, ako vám jeho predĺžená ruka stláča srdce presne v rytme, ktorý potrebuje, ako vám zavše pokrúti žalúdkom a inokedy zase orosí kútiky očí slzami.

Autentický zážitok z čítania podčiarkuje veľmi dobrý preklad Ivana Němečka, celkový dojem však trochu kazí nevábna obálka s hlavou psa, ktorá by sa tematicky hodila skôr k inému Kingovmu románu – Cujo.

Ak máte radi silné príbehy s nádychom nadzmyslového, určite by ste si mali prečítať Cyntorín zvjeraťjek. Ale skôr ako začnete, presvedčte sa, že dvere na vašej izbe sú pevne zatvorené a okolo nôh sa vám nemotá neprirodzene ľahostajný kocúr.

Originál: Pet Sematary Vydavateľ: Pavel Dobrovský – BETA, 2003 Preklad: Ivan Němeček Počet strán: 335 Cena: 369,– Sk


6. februára 2003
Michal Jedinák