Jaroslav Mostecký a fantasy s nádychom alternatívnych dejín. Tým je povedané všetko. Úplne všetko pre tých, čo čítali trilógiu Vlčí věk, a takmer všetko pre tých, čo poznajú tvorbu Rytiera fantasy aspoň zbežne. V zbierke Ďáblovy dcery nájdete 4 poviedky spojené príbehom slepého rozprávača v pozadí. Poviedky (a vlastne aj rozprávačov minipríbeh) sledujú osudy vikingského princa Briana (matku mal Írku, preto Brian), osudy, ktoré sú zviazané s tzv. „dračími panenkami“ – skutočnými dcérami diabla. Diabla, ktorý má šupinatú kožu, blanité krídla a chŕli oheň…
Zbierka má dve (resp. tri – ak rátame aj rozprávača) časové línie. Najstaršia (dve poviedky) sleduje Briana ako vikinga – na výpravách proti škratom, strážcom Ostrova gejzírov a ochrancom dračích hniezd. Únos nevesty Brianovho brata škratmi vyvolá reťaz udalostí, vrcholom ktorej sú potoky krvi a kostry hnijúce v príboji. Dračí oheň páli a pomsta volá: oko za oko (doslova)!
V druhej línii je Brian Korom Severanom a dej sleduje len z diaľky, pretože nemá dosť sily na to, aby zasiahol. Príbeh (dve poviedky) sa odohráva v Španielsku, v miestach, kde sa moc islamu stretáva s Kristovými vernými. Tvrdé hlavy sú na oboch stranách a obom nakoniec ide len o jedno – o priazeň dcéry Diabla. Don Jimeno Arista mal lepšie zvážiť, či poslúchne rady odpadlíckeho maurského čarodejníka a privolá svoju mŕtvu dcéru späť. Acibellin plameň je rozpálený rovnako ako jej telo a ak sa rozhodne, padnú aj mocné múry hradu. Biskupova viera sa zlomí rovnako ako vernosť Abdula Azíza ibn Musú svojmu sultánovi. Diablova dcéra nemôže skončiť na hranici a nie je jej súdený ani harém. Plamene spália zábrany a výčitky svedomia. Krv strieka a kosti nestačia zhniť. Plameň ich očistí.
Tretia mikrolínia je príbehom slepého vedca, ktorý sa stretáva s tajomnou cudzinkou. Na jej žiadosť odhaľuje tajomstvá Brianovho príbehu a vďaka jej čaru získava nádej – oko za oko, to slepec dokáže oceniť. Dej sa odohráva v súčasnosti a silu diablových dcér sa snažia spútať mocní dneška. Draci predsa nežili len na Islande – čínske legendy sú staršie a v nedostupných horách nemusel plameň vyhasnúť…
Kniha sa pohybuje v tesnej blízkosti špičky súčasnej fantasy. Je to klasický Jaroslav Mostecký – majster rozprávač so zmyslom pre (drsné) detaily. Ďáblovy dcery sú z rovnakého súdka ako trilógia Vlčí věk, dokonca sú postavené na rovnakom svete – takmer reálnej Európe s prímesou zopár fantasy korení (draci, škrati, zrodenie dračích dcér). Chybičiek je tu málo, obálka je pekná a pomerne k veci, redakčná práca na úrovni – na celej knihe mi vlastne vadilo len to, že je občas priveľmi akčná. Myslím, že by nezaškodilo nahradiť niektoré nekonečné bojové scény troškou tajomstva – dej by sa hnal dopredu ešte rýchlejšie. Ale čítalo sa to veľmi pekne…
Ďáblovy dcery, Mostecký Jaroslav, fantasy (Klub Julese Vernea Praha, obálka Larry Elmore, brož., 314 strán, 159 Kč, ISBN 80–85892–54–5)