 |
Román Snow Crash (1992, č. Sníh, Talpress 2000) Neala Stephensona sa stal kultovým – najmä vďaka noirovej atmosfére a ironickému pohľadu na vývoj spoločnosti. Česky sme si tento román vychutnali v geniálnom preklade Tomáša Hrácha a netrpezlivo sme očakávali ďalšiu knihu, tentoraz Hugom a Locusom ovenčený Diamantový vek (1996, The Diamond Age). A dočkali sme sa… Dej sa posunul o pár desaťročí dopredu, frančízové štátiky nahradila klanová spoločnosť a (nielen) virtuálny svet prerástli nanotechnológie. Dostali sa skutočne všade a poskytli dobrý odrazový mostík aj pre zmenu autorského štýlu. Z noirovky sa stal… viktoriánsky román (v štýle Dickensa). Svetlo sveta uzrela Obrázková čítanka pre urodzené slečny…
Ak sa vám Sníh páčil a čítali ste ho (možno niekoľko krát), v Diamantovom věku ihneď spozorniete. Iróniu a nadhľad totiž vystriedala monumentalita a detailný pohľad na spoločnosť v druhej polovici dvadsiateho prvého storočia. Noirového samuraja Umiho Neiwitza (orig. Hero Protagonist) vystriedal inžinier John Hackworth a cynickú Eso zastúpila dievčinka Nell – spočiatku bezvýznamná osôbka z podradnej skupiny thétov, neskôr kľúčový prvok ďalšieho rozvoja spoločnosti homo sapiens. John Hackworth vytvára unikátnu učebnicu na objednávku jedného z najmocnejších lordov Novej Atlantídy a sieť „náhod“ spôsobí, že tento predmet zmení všetko, čo sa len dá. Kým v úvode románu funguje spoločnosť konkurenčných klanov (tzv. fýlov) hladko, podľa Celosvetového ekonomického protokolu, v priebehu deja sa priamka rozvoja zúfalo skrúca a trasie. No v centre pozornosti nie je ani zďaleka taký revolučný a radikálny nápad ako v Snow Crash (prvotný jazyk Sumerov) – Diamantový věk jednoducho načrtáva možné smery vývoja a čo môže spôsobiť zrnko prachu v hodinovom stroji. Autor, na základe tvrdého štúdia (dá sa rozoznať napr. vplyv profesora Erica Drexlera a jeho Engines of Creation) uvažuje nad možným pokračovaním našej rasy. Stroje z kovu, alebo z mäsa a kostí? Chladná logika alebo intuícia? Chaos alebo poriadok? Tieto otázky sa vynárajú a zase potápajú v priebehu celého, mimoriadne komplikovaného, no hutného a čitateľného deja.
Neal Stephenson má dar jazyka. Stovky strán, preplnené popismi spoločnosti (viktoriánska, tradičná čínska), obrazmi technologických postupov a strojov – to všetko je podané ľahko, zrozumiteľne, na pozadí napínavého príbehu. V podstate je jadrom konfliktu boj dvoch strán o využitie talentu Johna Hackwortha – pričom karty napokon aj tak zamieša Nell, prvá čitateľka Obrázkovej čítanky pre urodzené slečny. Táto kniha vytvorí z Popolušky princeznú a sledovať jej rast je skutočne emocionálny zážitok (podobný stretnutiu s Enderom, resp. Fazolkom v dielach Orsona Scott Carda). Sám Hackworth, ako tvorca Čítanky, nie je veľmi vhodným typom na hrdinu – no, ak si nemôžete obľúbiť jeho, Nell vám to bohato vynahradí.
Dickensovská hĺbka ponoru do spoločnosti nie je na škodu, vďaka autorovmu talentu Diamantový věk ani na chvíľu nenudí. Vadila mi však pointa, resp. uzavretie príbehu – zdalo sa mi to násilné a nelogické. Už v čase písania knihy museli byť autorovi známe skutočnosti, ktoré stavajú jeho finále na hlavu – podľa všetkých (skutočne všetkých) predpovedí by v čase, keď bude spoločnosť natoľko infiltrovaná nanotechnológiou, mala výpočtová a inteligenčná kapacita počítačov ďaleko prevyšovať možnosti ľudskej rasy (ako celku, aj pri prepojení ľudí do jedného biologického počítača). Stephensonova snaha postaviť do čela pokroku homo sapiens sa mi zdala pochybnou… Ale to je len taka poznámka na okraj, pri čítaní knihy sa nad tým nemusíte vôbec pozastavovať, skôr vás zarazí príliš otvorený koniec, ktorý nezodpovedal veľké množstvo otázok. Ale, možno je to v poriadku – vždy musí ostať nejaké prečo?.
Výborná kniha, ale Sníh sa mi zdal lepším. Možno mám noir predsa len radšej ako viktoriánsku monumentalitu…
Diamantový věk, Stephenson Neal, viktoriánsky cyberpunk (Talpress, orig. The Diamond Age, preklad Richard Podaný, obálka David Spáčil, brož., 613 strán, ISBN 80–7197–188-X)