Dracon je Dracon – kto na ňom nikdy nebol, nedokáže si ho predstaviť. Od iných conov ho odlišuje napr. registrácia, ktorá trvá „tak dlho, tak úžasne dlho“ – až vám pri žuvaní neutralizuje ph v ústach. Po úžinách a úskaliach vstupnej haly však nasleduje con par excellence, právom jeden z coních (Conaních?) mamutov Čiech a Slovenska.
Registráciu nebudem komentovať (snáď len jedna poznámka: konečne som videl vplyv počítačov na homo sapiens – po štyroch hodinách čakania už niektorí neboli ani len homo erectus, keď tak skrčení, s krvou v očiach pozorovali organizátorov a občas dlaňou hmatkali po pästnom kline). Záver pozorovaní je však jednoznačný – kto skôr príde, ten skôr melie – tí, čo došli ešte na obed, čakali len hodinku, tí čo došli večer, čakali pekných pár okamihov večnosti. Z radov fanov sa ozvali názory, že je to premyslený ťah, pretože po registrácii už nikto nemohol povedať, že na cone bolo čosi ešte horšie ;-)
Zvyšok conu sa niesol v koledovom duchu, tak trochu v…
Další Dracon nastal nám, veselme se, přijel každý kdo byl zván, radujme se. Z fernetu čistého, z rumu královského, nám, nám obrodil se.
Zborník kolied bol samozrejme rozsiahlejší, obzvlášť pikantné boli ódy na „frontu dlohou“, ktoré chceli niektorí zvrátení jedinci recitovať čakajúcim pri registrácii. Našťastie tak neurobili, a tak sa na Dracone prelialo podstatne menej krvi, ako sa mohlo. Na druhej strane ja – ako certifikovaný upír – sa môžem len tešiť – také plytvanie potravou by bolo rúhaním…
Celý Dracon sa niesol v znamení kvality. Program bol (tradične) nabitý kvalitnými prednáškami (o zbraniach, mágii, nanotechnológiách, filmoch, knihách, časopisoch, cenách, príšerách, anjeloch, zemeguli a Zemeploche…), bar kvalitným alkoholom a dav tvorili kvalitní ľuďia (veru, aj oni tam boli!). Koncentrácia kvality bola taká vysoká, že si niektorí jedinci ani nestačili oddýchnuť a conali nepretržite – a stali sa tak kvalitným prototypom ducha (say ghost). V nedeľu by mali z posádky hotela Santon radosť najmä skíni – toľko bledých tvárí pokope som už dávno nevidel. Nuž, howgh!
Obzvlášť ma zaujali niektoré udalosti, o zvyšných vám určite porozprávajú iní – na Dracone bolo pekných pár stoviek hostí. Moja cesta viedla cez prednášku Lady Pavelkovej (podľa Nalima Lidochaza Pavelconanovej), kde sme si všetci vypočuli, aké úchylky nás už postihli, a aké na nás ešte len čakajú. Bavili sme sa totiž o láske (a citoch a pudoch), a aj prítomní nekrofilovia medzi nami chvíľami pobledli. Prednáška bola (pre mňa) reprízou z Istroconu 2000, a tak som so záujmom sledoval (ako agent zákona schválnosti), ako sa na Sašu nalepili problémy s projekciou obrazovej časti. Na Istrocone nešiel zvuk, na Dracone bol problémom obraz. Ešte, že som bol tam aj tam a mohol som kombinovať :) Inak mi zostávalo len zatlieskať (pozn.: Saša, očakávam text prednášky, aby som ho mohol ponúknuť čitateľom fandom.sk).
Udalosťou sú prednášky Františka Novotného – a ani tohtoročná nebola výnimkou. O zbraniach sa dá rozprávať donekonečna (Crom!), a jeho pokec o antistvoriteľoch XXI. storočia bol výborný. Zistil som, že tank si doma v pivnici staviam zbytočne (tanky sú out), in sú lietajúce zbrane a lode (nad hladinou aj pod hladinou). Realitou sa stali roboty (niektoré sú už pomaly T-800 like, tie čo lovia morské míny), inteligentné sú už nielen rakety, ale aj bežné strely, za chvíľu budú realitou pušky á la Piaty element (dúfam, že bez červeného gombíka). Jednoducho, pán Novotný vie, o čom rozpráva.
Conan for prezident! Uzbeg Nalim Lidochaz sa
tentoraz vydal po umeleckých stopách Conana a príjemne nám pošteklil
bránice. Conan a jeho vplyv na kórejskú básnickú školu con-jang je
očividný, podobne ako jeho vplyv napr. na tvorbu sira Arthura Conana Doyla.
Najväčší potlesk však zožal Conan v literatúre českej, keď pri básni
Conan a lesní panna padali poslucháči zo stoličiek. To viete, Conan sa
zastavil v lese, aby sa vy… prázdnil a báseň končí scénou, keď lesná
panna „prchá“ pred Cimmeranom z rýdzo praktických dôvodov (smrad je
smrad).
Nalim ďalej sémanticko lingvistickou analýzou dospel k záveru, že Conan sa odzadu povie Nanoc (čítaj nanok), čo vyvoláva pozoruhodnú paralelu s pokrikovaním z luhov a hájov okolo rieky Moravy: „Nanoke do roke!“ Cimmeran sa tak pravdepodobne zaslúžil o rozvoj civilizácie viac, ako sme očakávali, jeho vplyv je podobne plošný, ako bol vplyv velikánov typu V. I. Lenina, J. V. Stalina a pod. Koniec koncov, na minulom Dracone bola prednáška s názvom: „Conan vůdce proletariátu“. Čo dodať?! Snáď len to, že nabudúce to bude: Stopy Conana v Biblii…
Potom sme krstili RAMAX, nový
časopis, ktorý by mal mapovať kompletnú knižnú produkciu a poskytnúť
čitateľovi väčší prehľad o tom, čo stojí za to (v sfaf, samozrejme).
Kopec recenzií (každá kniha má v časopise minimálne dve recenzie),
novinky, chystané veci, pokecy o spisovateľoch a sci-fi všeobecne,
bibliografie, reportáže, rozhovory, názory a tak. Fandom.sk je jedným
z partnerov projektu, takže sa s RAMAXOM ešte stretnete. V nultom čísle
je okrem iného okolo 70 knižných recenzií, bibliografia Raymonda Feista (aj
s chystanými vecami – vedeli ste, že plánuje ešte aspoň 15 kníh
z prostredia Midkemie?), rozhovor s Lynn Flewelling (rozprával sa PeS+ zo
sci-fi.cz) a recenzie na filmy v predpremiére. Krstným otcom časopisu je
František Novotný (pamätáte sa na jeho knihu RAMAX?) a spolu s ním
držíme novorodeniatku palce.
Redakcia Ikarie vyhlásila svoju cenu Ikaros, ktorej víťazkou sa stala Jana Rečková – a napriek množstvu cien, ktoré už získala, vyzerala byť úprimne potešená. Nuž, kto vie, ten vie – taký Chast (poviedky v zbierke Mezi slovem a mečem) mi tiež prirástol ku srdcu. Takže blahoželám!
Prekvapila ma aj tombola. Prvý krát v živote som čosi vyhral – a taký román zo série Knihovna pod lampou je úžasnou cenou. Knihu som sa napokon rozhodol venovať charite, konkrétne Šimonovi, ktorého názov titulu (Ve jménu lásky) očividne zaujal. Minuli ma však také skvosty ako rozbitá soška troch slonov a Správa o stave životného prostredia SR v roku 1998 – snáď nabudúce.
Neminulo ma však stretnutie Conan Society, kde sa prijímali noví členovia. Napodiv za jedného z nich prijali aj mňa – dokonca za čestného (za literatúru – viď poviedka Tiene slávy, kde si to Conan „rozdal“ so českými a slovenskými autormi jeho príbehov). Za poviedku som získal tretie miesto v súťaži Po stopách Conana a dostal som diplom podpísaný Big Shamanom (Zdeněk Zachodil) a Nalimom Lidochazom a pohár s erbom Big Shamana. To ma trošku zamrzelo, pretože prvé dve ceny boli fľaše ;-) Vyhral to Ondrej Trepáč (známy aj z Fantázie), s poviedkou Conan a morský démon. Cenu Conan Society za rok 2000 získal Richard D. Evans (známy pod pseudonymom Vlado Ríša), čo je v kontexte mojej poviedky dosť pikantné (viď stygijca Rishu v súboji s Conanom). Nuž čo, Crom do toho!
A to je asi všetko. Obrázky k článku sú z foťáka Pagiho (pagi@scifi.cz), pretože ako jediný z nás mal digitálnu hračku. Pár mojich momentiek na server hodím podľa stavu techniky, aj s pokecom – takže až potom vás zoznámim s medvedíkom Waldemarom, hotelom Santon, vzťahom českých vydavateľstiev k slovenským autorom, a tak. Viac informácií nájdete na partnerských sfaf serveroch: na sci-fi.cz, fantasyplanet.cz a na Sardene.
Dovi o rok, Dracon!