Vrátil sa. Ten, ktorý kráča pod aureolou temnoty, ten, ktorý nenávidí svetlo, striebro a kríž. Skupinka lupičov vykradla sejf, v ktorom spal – pre niekoho roky, pre iného od čias Francisa Coppolu a Garyho Oldmana. Najstarší z upírov znova ožil, aby naplnil kinosály a vrecká producentov. Aj keď bez charizmatického podania Belu Lugošiho, no zato s poriadnou dávkou sexapealu, hnevu a túžby po pomste. Dracula 2000, s perami zaliatymi krvou – v produkcii Wesa Cravena (Vreskot). Horor? Akčný film? Paródia…?
Matthew Van Helsing síce svojmu asistentovi Simonovi tvrdil, že zbierka striebropalných zbraní v jeho pracovni je koníčkom, no divák vie svoje. Čaká, za ktorým závesom sa objaví bledá tvár, sleduje, ktorá z postáv sa neodráža v zrkadle. No všetko je inak…
Nie veľmi loajálna pracovníčka van Helsingovho múzea si zavolá „partu sfetovanejch negrů“ a s ich pomocou vylúpi starkému sejf. Podľa logiky „když si někdo něco takhle hlídá, musí to mít velikou cenu“ vpadnú lupiči cez trezor do podzemia, ktoré – zhodou okolností – vedie do krypty prastarého opátstva. A v kryptách nebývajú šperky, ani zlato – toto všetko dnes sedí na iných miestach. V krypte ktosi nechal iba jedinú rakvu – striebornú, uzamknutú krížom. Otvorili by ste ju? Štýloví černosi (á la Blade alebo Morpheus) sa nedajú odradiť hororovou atmosférou a vytrvalo šprtajú a šprtajú… až je neskoro. Po chvíli tečie prvá krv, a každému je jasné, že červená sa nedá vyprať tak jednoducho. Iba ak Persilom Silver Power.
Dracula 2000 je… ťažko povedať čím. Je to koktejl, kde hlavnými prísadami sú gotický horor (Dracula je Dracula) a akčné scény á la dnešná filmová produkcia (Blade, Matrix). No zároveň je to všetko premiešané parodickými prvkami (niektoré hlášky sú skutočne elegantné) a odkazmi na staršie upírske filmy (napr. časť filmu sa odohráva v New Orleans, ach Louis de Pointe du Lac – resp. Brad Pitt ;-). Na jednej strane je takýto koktejl príjemný – chvíľu si zadrkotáte zubami, občas sa zasmejete – no niekedy… neviete, čo si máte myslieť. Scenár je veľmi kolísavý, a ani pointa – skutočne originálna – vám z rozpačitých pocitov nepomôže. Dracula nemá charizmu Lugošiho ani Oldmana – je to skôr taký nadržaný Jim Morrison, bezradný z dilemy „zabiť či osúložiť?“.
Vcelku je to sledovateľný film s dobrými momentmi a pointou, ktorá vás – možno – prekvapí. Každopádne pomerne vieryhodne vysvetlí, prečo Dracula neznáša denné svetlo, nenávidí striebro a preklína kríž…