Je ťažké hodnotiť knihu, ktorá nemá žiadne literárne ambície. No takéto knihy sú v poslednom čase vo fantasy bežné (v anglosaskej fantasy, česká, slovenská a poľská fantasy vykazujú nezvyčajnú dávku originality). A keďže do tohoto prúdu ničím nevynikajúcich príbehov zapadá aj táto kniha, začnem recenziu netradične, obálkou. Musím povedať, že sa Davidovi Spáčilovi mimoriadne podarila, je to jedna z najlepších obálok, aké som na fantasy knihách videl. Je elegantná, originálna a má ten správny nádych tajomstva, o ktoré nám vo fantasy ide. A sekne ku knihe. Druhý príbeh o Bazilovi Zlomenom palcátovi sa totiž od bežnej produkcie spotrebných fantasy predsa len čímsi líši. Je to čistý príbeh, ktorý sa na nič nehrá a ponúka vám jedno dobre vyrozprávané vojnové dobrodružstvo zo zeme, kde majú všetci také podivné a nečitateľné mená…
Drakův meč je samostatná kniha, voľne nadväzuje
na predošlý príbeh o Bazilovi, drakovi so zlomeným palcátom. Je to
príbeh, ktorý dodržuje cézarovskú tradíciu veni, vidi, vici. Zlo bolo
v minulej knihe porazené, ale nie zničené a rovnakým pravidlo sa riadi aj
táto kniha. Hrdinovia sa vyberú do ďalekej ríše Ourdh (Bože, tie mená!),
kde sa mágovia z Padmasy (Toto sa dá aspoň prečítať!) opäť raz vrhli na
civilizovaný Východ. Vyvolali z temnoty akéhosi démona, prehlásili ho za
boha a v mene viery ukrižovali pár desiatok tisíc obyčajných šedivákov.
Samozrejme, ušľachtilý Východ to nemôže nechať len tak a v mene dobra,
spravodlivosti a úbohých panien sa vydáva na výpravu légia Argonathu
(Zase!), v ktorej šíkoch pochoduje aj zelený drak Bazil a jeho
„drakonýr“ Relkin. Toho síce trápia iné veci (Má 16 rokov a začína
ho svrbieť v rozkroku :), ale disciplína je disciplína. Armáda sa sunie na
juhovýchod a stretáva sa s neschopnými spojencami (Cisárska armáda Ourdhu)
a o trochu schopnejšími protivníkmi (Vojaci hadieho boha Sephisa). Po pár
desiatkach strán nudného pochodu dorazia do povodia rieky Oon a vojna môže
začať. Na poli i na hradbách, čestne aj úskokom. Meče roztínajú brnenia
a hlavy a katapulty rúcajú barikády a morálku. Klasika. V súlade
s trošku drsnejším kánonom fantasy súčasnosti padajú aj hrdinovia, no
o svojich obľúbencov nemusíte mať obavy. Predsa len, čaká ich ešte
aspoň jedna kniha :) Pretože Zlo síce porazia, no opäť vyhrali bitku a nie
vojnu. Reálnym výsledkom masakrov je migréna Temných mágov a nahnevať
týchto príšerákov sa nevypláca… Počkajme si teda na konečné (možno)
rozuzlenie do tretej knihy, s názvom Váleční draci.
Príbehy o Bazilovi a Relkinovi sú klasickou epickou fantasy. Máte tu pár kladných hrdinov a kopec nepriateľov, krajinu s čudnými menami a príbeh. Je ale dobre, že sa hrdinovia neženú za nejakým sprostým prsteňom, mečom prípadne žezlom, všetky víťazstvá musia dosiahnuť chladnou oceľou, len s občasnou podporou mágie. Je to jednoducho vojnová fantasy, založená na meči a morálke, stratégii a taktike.
Škoda len, že pán Rowley nedokázal prekročiť vlastný tieň. Keby dokázal príbehu vdýchnuť viac emócií a humoru, a keby boli jeho hrdinovia viac ľudskí, dostal by sa na úroveň Davida Gemmela. A ak by pridal viac originality, myšlienok, mohol sa popasovať s Andrzejom Sapkowskim. No nestalo sa tak, bubáčiky prevážili nad láskou k príbehu, o métach v podobe cyklov Orsona Scott Carda môže iba snívať. Napriek tomu však v knihe ostala dobrá fantasy, príbeh, ktorý vás nudiť nebude. A oproti prvej knihe som dokonca badal určité zlepšenie, koniec už nevyznel tak nereálne – kým v prvej knihe traja vyhladovaní hrdinovia utĺkli Temného pána aj s jeho armádami, v Drakovom meči ich bolo viac a neboli hladní :)
Takže, ak máte radi Davida Eddingsa (Belgariad, Malloreon), Raymonda Feista (Hadí sága), toto je príbeh pre vás, určite nebudete sklamaní. Ak ste však z fantasy zvládli iba Zaklínača a Pána prsteňov, a hľadáte nové, neošúchané nápady, vari, vari, preč od tejto knihy!
Drakův meč, Rowley Christopher, fantasy (FANTOM Print, orig. A Sword for A Dragon, obálka David Spáčil, preklad Zuzana Hanešková, 373 strán, brož., 179 Kč, ISBN 80–86354–14–8)