Rád sa túlam Internetom, je to moja vášeň, práca a v poslednom čase nutnosť :) Ako som sa tak prechádzal americkou spisovateľskou komunitou (samozrejme predovšetkým SFaF), natrafil som na čosi, čo by mohlo byť pre vás zaujímavé. Písať dobré poviedky totiž nie je len tak hádzanie čohosi z brucha na papier či do textového editora. Napísať kvalitný text, to chce aj kopu štúdia. Prečítajte si, ako na to išiel Orson Scott Card, spisovateľ par excellence…
V rozhovore pre Internet Writing Journal sa pán Card zmienil aj o tvorbe svojej doteraz poslednej knihy (12/99 – Enchantment / Očarenie). Je to kniha o spiacej krásavici, či Šípkovej Ruženke – ako ju zvykneme označovať v našich končinách. Je to fantasy z našej doby, fantasy, kde princeznú Katarínu prebúdza Ivan, bývalý emigrant zo Sovietskeho zväzu, žid ako remeň. Inak je krásny, bohatý a inteligentný – skvelý materiál na hrdinu :) Ale o inom som chcel…
Napísať príbeh z bývaleho Sovietskeho zväzu, to je pre Američana nezvyčajné sústo. Pán Card je však známy svojou láskou k alternatívnym dejinám (cyklus Alvin Stvoriteľ), neprekvapilo ma preto, koľko síl bol ochotný venovať štúdiu. Príbeh je totiž postavený na starých slovanských (sic!) a židovských legendách a mýtoch. Čo sa nepodarilo Slovanom, to zvláda ľavou zadnou Američan. Pravda, Američan Cardovho formátu, to je už takmer nadčlovek (viď poviedku Sonáta bez doprovodu v Ikarii 11/93), ale aj tak.
Ako Card študoval podklady pre príbeh Kataríny a Ivana? Autorka interview sa ho spýtala na obligátnu otázku, či čerpal materiály z Internetu. Orson Scott Card odpovedal: „Skúšal som využiť Internet, ale nakoniec som zistil, že je pre mňa takmer nepoužiteľný. Môj skúsenejší kolega D'Ann Soddard na Internete našiel užitočné informácie o tom, ako vyrobiť na kolene pušný prach… Ale ja, ja som nenašiel nič, čo by sa dalo priamo využiť. Napriek tomu som však pomocou Internetu našiel ‚to najlepšie‘, čo som potreboval – dostal som email od ruskej študentky, ktorá sa zaujímala o ruské slová a mená, ktoré som použil v mojej ságe Homecoming (česky Classic ako Návrat domů / Vzpomínky na Zemi – 1996). Predstavil som jej moju pripravovanú knihu a získal som jej komentáre a poznámky k textu. Výsledkom bolo zvýšenie autentickosti ruskej kultúry a jazyka v knihe…“
Toľko Card. Napriek pomoci študentky základ knihy vytvorilo tvrdé štúdium: legiend, rozprávok, mýtov. Pán Card prečítal desiatky z nich, kým si vytvoril kostru príbehu, získal tie správne postavy, ktorými mohol oživiť príbeh. Fascinovala ho napríklad Baba Jaga :) Príbeh je však zároveň zasadený do skutočnej doby, medzi skutočných ľudí a preto nasledovalo ďalšie štúdium. Tentoraz dejín: slovanských, ruských, európskych a špeciálne dejín židovského exilu. Hmm, takto pristupuje k príbehu profesionál…
Na záver poznámka:
Čitatelia vo všeobecnosti milujú narážky a analógie. Ak ich nájdu, majú jednak pocit, že sú dobrí a zároveň v nich analógia vytvorí bližší vzťah k príbehu. Viac zaujme príbeh krvilačného elfa upíra v obyčajnej dedinke, ktorú si každý dokáže predstaviť, než príbeh beztvarého slizkého mutanta v sklenenom lese, v ktorom prší kyselina a v ktorom majú zvieratá zlaté kožúšky (kvôli tej kyseline). Jednoducho, s fantáziou to netreba preháňať. Úlet občas príde ‚vhod‘, ale preferované sú realistické príbehy s troškou fantázie. Zoberte si napr. takého Sapkowského: všetko, čo napísal, je reálne, podfarbené emóciami a motívmi normálnych ľudí. Preto sa vám to tak dobre číta… Myslite na to, keď sa budete snažiť čosi vytvoriť.
Štúdium, vyznať sa v popisovanej problematike a striedmosť vo fantastickom ozvláštnení – to je moja rada na dnešný deň.