Sú knihy, ktoré sa hodnotia veľmi ťažko – a toto je jedna z nich. Sú to knihy, v ktorých cítite hĺbku myšlienok, fascinujú vás predkladané obrazy, kocháte sa detailami – no napokon neviete, či sa vám kniha páčila. A ja to skutočne neviem, napriek hodinám, ktoré som s ňou strávil. Z Krajiny víl som cítil som genialitu Gibsona, Dicka a Sterlinga, no zároveň ma občas pekelne nudila? – tak že som až zatínal zuby. Zahlcovala ma myšlienkami a nápadmi, ktoré som nedokázal rýchlo stráviť – a keď som sa s nimi trápil príliš dlho, zahadzoval som ich ako nepotrebné. A potom som sa k nim vracal. Hmm. Toto je kniha, ktorá sa veru nedá čítať v rýchliku. Napriek akčnému deju…
V podstate je to vízia blízkej budúcnosti. Našej budúcnosti, v ktorej kybernetika, bio- a nanotechnológie zájdu ďalej, než sa dnes odvažujeme dúfať. Virtuálna realita prejde do bežnej reality, prírodné drogy sa stanú prežitkom a pod vplyvom pokroku si ľudia začnú nárokovať práva Stvoriteľa. Genetickými manipuláciami vzniknú najprv ľudskí mutanti a neskôr aj tzv. bábky (česky loutky), ktoré už majú s homo sapiens pramálo spoločného. A je potom už len otázkou času, kedy sa nájde Mesiáš, ktorý sa rozhodne bábky priviesť na cestu Poznania. A neostane len na nej, je predsa bioJežišom a jeho kalich je plný nanorobotov. Začína sa krížová cesta novej rasy. Víly prichádzajú…
Ak sa vám predchádzajúci odstavec zdá chaotický, tak máte pravdu. Pretože v chaose pokroku sa zrodili aj Víly – takmer hlavní hrdinovia knihy Fairyland. Okrem nich však do deja vstupujú aj ľudia, pretože v centre pozornosti pána McAuleyho je obraz našej spoločnosti. Jeho román je predovšetkým štúdiou ľudstva a odhadovaním cieľa našej cesty. McAuley tuší priekopu, v ktorej raz určite skončia naše cesty. Technológie, ktoré nás vedú k stále silnejšej manipulácii s vlastnou ľudskosťou, nás raz zavedú na scestie. A naša rasa skončí. Pretože to bol možno jej cieľ. Vychovať niekoho, kto bude dôstojnejším pokračovateľom Božieho plánu. Ťažko povedať, no možno to bude niekto z McAuleyoho Víl…
Kniha je nabitá poznatkami, zahlcuje čitateľa pomerne jednoducho podávanými informáciami z oblasti kybernetiky, bio- a nanotechnológií. Všetko je to premiešané v koktejli z Blade Runnera a Neuromancera: horúce počasie, vlhko, drogy, zločin a skorumpovaná polícia. Bohatí sa vyžívajú v stále exotickejších zábavách (ich základom je vražda) a chudobní sa vyživujú stále exotickejšími jedlami. Keď nemôžeš zjesť chlieb, zahryzni sa do krabice a tvár sa, že ti chutí. Vlákniny má predsa dosť… Budúcnosť je pochmúrna, prirodzený ekosystém Zeme je dávno zničený a na jeho miesto nastupujú mutujúce organizmy z ľudskej (spočiatku) produkcie. Jednoducho, je to raj pre narkomanov. A nové rasy. Na popísanom podklade vyznieva genéza Víl veľmi logicky a presvedčivo. Vznikli, pretože prišiel ich čas…
Knihe vyčítam v podstate len jednu vec – formu. Myšlienky a podávané obrazy sú super, no samotný dej sa občas stratil pod záplavou informácií. A niekedy aj pod záplavou slov – zbytočných slov. Škoda, že McAuley nedokázal vyrozprávať príbeh ľudí, mutantov a Víl v ľahkom a poetickom štýle Neala Stephensona alebo Dana Simmonsa. Dej sa občas stratil v kľučkách a bolo strašne namáhavé sa z nich dostať. Skutočne nezávidím prekladateľovi (inak, preklad je výborný, aj redakčná práca) – plne sa sústrediť na každé slovo a uchovať si v hlave aj líniu bolo občas nemožné. Fascinujúce no nemožné. Ak by som knihe venoval viac času a čítal ju dva – tri týždne, možno by som si ju vychutnal viac – no tri dni s ňou ma iba vyčerpali. Mám o čom premýšľať, no som unavený. Toto veru nie je kniha, pri ktorej si oddýchnete…
Fairyland, McAuley Paul J., cyberpunk? (Laser, orig. Fairyland, obálka Martin Zhouf, preklad David Petrů, 433 strán, brož., 199 Kč, ISBN 80–7193–094–6)