Konečne nová! Neprišla síce v novom kabáte, tak ako bolo sľubované – ale hlavne, že je konečne tu. Nový príval fantastiky á la Slovakia.
Obálka: pekný obrázok, nezvládnuté farby (nápisy splývajú). Záver: no a čo. Úvodník Zdeňka Rampase: slovko útechy do zbedačených slovenských (a maďarských :) dušičiek (hlavne fantastických). Pobavil som sa. Redakčná rada: opäť o čosi širšia – pribudol dokonca aj Majster Sapkowski! Hmm, ste dobrí chlapci a dievčatá – na toto muselo padnúť hodne wodky wyborovej :) Listáreň preskočíme, vyhlasovanie cien akadémie tiež (koho by zaujímalo, že Fantázia získala cenu za najlepší časopis :) Takže, vrhnime sa na tie časti obsahu, ktoré tvoria železné jadro nášho obľúbeného časopisu…
Poviedky: Silverberg je fajn, profesionál sa nezaprie. Dobrý začiatok; ale poďme sa pozrieť na Slovač. Hmm, tu to už trochu pokrivkáva. Marek Solivajs sa snaží o originalitu, ale vychádza mu z toho kombinácia Davida Brina The Crystal Spheres s kopou (doslova, určite aspoň 60) poviedok, ktoré objavili, že ľudstvo je iba pokusným experimentom v akejsi gigantickom laboratóriu, nech už sa výskumník volá Jehova, či akosi inak. Nuda, premiešaná moralizovaním – bŕŕ!
Poviedka Lady Fantasy Pavelkovej je príjemná vecička, ktorú si ale pamätám z minuloročnej Ceny Gustáva Reussa – takže mňa osobne prekvapila len tým, že odhalila pseudonym hlavnej hrdinky a nazvala ju pravým meno. Áno, Vimka is back! Teším sa. Ďalšiu poviedku som sa neprinútil prečítať. Škoda, možno ďalej bola výborná. Ale, štýl rozprávania, ako keď feťák grcá do záchodovej misy, to nie pre mňa to pravé orechové. Ja mám rád klasiku.
Zarazila ma „poviedka“ Juraja Tomana. Po dočítaní som sa zastavil a premýšľal (!!!). Avšak ani po piatich minútach ma nenapadla odpoveď na otázku: prečo, preboha, toto niekto napísal? Ak tento blábol (navyše predvídateľný od tretej vety) prešiel Hromovladovou Hrmavicou, tak skutočne neviem, čo si mám o ňom myslieť. To vám do redakcie chodí vážne až taký odpad, že si nie je z čoho vybrať??? Ľutujem vás.
Poézia: tradične výborná, Stará Vražda sa činí a autori tiež. Pobavil som sa.
Technické poznámky Peťa Kundera na margo veci sú ako vždy výborné – po jeho vysvetlení mi je jasné, že Terminátorovi nemohli svietiť oči na červeno a že do vesmíru sa cestovať vystrelením z dela nedá. Informácie podané v zábavnom kabáte – fajn, potlesk, ešte, ešte, ešte.
Rubrika Fantázia@Internet nie je pre mňa, vzhľadom na to, že sa Internetom živím :) – jednoducho mám ho dosť v práci na to, aby som si o ňom čítal ešte aj v časopise. Pre budúcnosť aj tak doporučujem venovať sa radšej bibliografiám fantastických autorov, než rozpitvávať chudáka Jar-Jar Binksa, ktorého mŕtvola je už dávno pokrytá zaschnutými zvratkami v piesku Tatooinu.
Prekvapením je rubrika Majstra Sapkowského, ktorý sa tentoraz pobavil na účet vlastného vzťahu k technike. To bolo dobré, i keď trochu nesúrodé. Zrejme to Majster písal v stave mysle, v ktorom sa nachádza najradšej :)
Článok o Star Wars: E1 som preskočil, tam som sa predávkoval už minulý rok – stačilo. Prečítal som si len medailóniky, popisujúce osudy hercov z pôvodnej trilógie – to bolo dobré a na Fantáziu dokonca aj dobre graficky spracované. Usudzujem, že toto je časť novej masky Fantázie, ktorá k nám prichádza po špičkách. Noo, keď neprší, aspoň kvapká. Potlesk.
Pokecy z fandomu sú tradičné, v tomto je však lepší Gurun (príloha pre predplatiteľov), kam sa dostávajú aj veci bežne neuverejniteľné – jednak je aktuálnejší (zrejme nemá uzávierku) a je aj šťavnatejší a ostrejší. Hmm, predplaťte si Fantáziu, parchanti, a uvidíte, o čom hovorím – rozprávať vám o tom by bolo ako popisovať slepému západ slnka nad Avalonom.
Recenzie: no comment. Zarazil ma fakt, že som recenzie kníh na stupňoch víťazov napísal ja (!!!) a že je pod nimi text „Knihy na recenzovanie zapožičalo kníhkupectvo Brloh.“ Fakt? Nevšimol som si. Možno nabudúce. Recenzie na filmy sú opäť pod taktovkou Ďura Červenáka – chudáčik, už sa začína opakovať a jeho fascinácia ženskými (časťami tela) začína byť podozrivá. Ono, ísť na blbý film, ak človek (aj Červenák) vie, že je ten film blbý – a ide naňho len kvôli poprsiu hlavnej hrdinky – to už je fetišizmus. Nie, že by to Ďurovi vadilo, ale to ja len tak, na okraj.
Záver: výborné číslo, Ikarie si môže ísť vybrať miesto v urnovom háji. Toto je duch nezničiteľného gejzíru fantázie, životaschopného ako T-800.