Tak to tu ešte nebolo! To, že bude mať nová Fantázia tradične výbornú publicistiku a zábavné recenzie – to som očakával. Ani vo sne by ma však nebolo nenapadlo, že dostanem do pazúrov kopec vynikajúcich poviedok, pričom slovenské ani náhodou nezaostávajú za inozemskými. Nepatrí sa hneď na úvod chváliť až do neba, ale tentoraz sa nedá inak… Je to BOMBA!
Ale nedajte sa znechutiť prvým dojmom! Keď som uvidel obálku Fantázie 15, pocítil som prudký tlak v žalúdku a snahu večere ísť sa pozrieť na niečo v televízii. Viem, že je to oficiálny plagát Istroconu, ale to neznamená, že sa hodí na obálku. Splní svoju funkciu číslo 1 – upútať pozornosť, ale druhou funkciou je pobaviť, potešiť a nie vyvolať dávenie! Krikľavá červená, zmiešaná so žltou je na mňa priveľa a ženská, ktorej vidno až do žalúdka – ehm, ehm, blueeee. A navyše ešte aj Bratislavský hrad á la svätožiara. Fuj! No nič, možno len nerozumiem modernému umeniu.
K obsahu…
Začnem poviedkami, pretože stoja za to. Príbeh Molly Brownovej Robiť veci inak vo výbornom preklade Martina Macáška je príjemne civilný a nadupaný emóciami až po strop. Hlavný hrdina je obyčajný človek, správa sa tak, ako by sa v jeho situácii správal hádam každý z nás – i keď si to nemusíme pripustiť. Zmietaný protichodnými pocitmi sa nakoniec rozhodne tak, ako sa rozhodne – ale čo by už človek nespravil pre záchranu planéty plyšových medvedíkov.
Druhou zahraničnou poviedkou je víťazná práca Ceny Karla Čapka 2000, Alexandrijská knihovna Martina Koutného. Myslím, že získala Mloka oprávnene. Je to strhujúci príbeh z vesmírnej kolónie, príbeh ľudí, ktorí chodia dobrovoľne umierať, aby dali nádej iným. Správna dávka emócií, napätia, tajomstva – bolo to výborné! V poslednom čase mám šťastie na kvalitné poviedky (zbierka Drakobijci II), ale aj tento textík patrí medzi najlepšie. Škoda len, že sa autor viac sústredil na psychológiu postáv a nedotiahol tajomstvá k odhaleniu. Keby som mohol, tak si poprosím ešte aspoň dve pokračovania, prípadne román. Prosím, prosím!
A ide sa na Slovač… Úvod patrí víťaznej poviedke Ceny Gustáva Reussa 1999, XXL od Števa Huslicu. Števo „umí vyprávět“, ako hovoria bratia Česi a príbeh vesmírana Chynaszkeho, ktorý sa s poriadnou dávkou morbídneho humoru vyberie vypiť si na hrob svojho priateľa, má šťavu. Možno je tam narážok a odkazov až priveľa, každopádne som sa pobavil. Nečítal som túto poviedku prvý, a ani druhý krát, ale toto je jeden z mála slovenských výtvorov, ktorý sa dá čítať viackrát. Humor, to je to, čo mi v slovenskej fantastike chýba najviac…
Poviedka Ladislava Kravčíka Boj pechoty o LV 426 je tiež výborná (opakujem sa, ale nemôžem za to – to tí hnusáci autori – takto ma zaskočiť!!!) – i keď ma spočiatku nudila. Pomohlo by jej ešte zoškrtanie a úprava záveru, napriek tomu to však bolo cool. Je to space opera ako vyšitá, podložená pomerne hodnovernými technologickými vymoženosťami – a o napätie sa postará jediné slovo… Nostromo. Už vidím, ako vám zasvietili oči, klesla sánka a vysunul sa ďalší pár čeľustí ako oceľová päsť. Áno, je to presne o tom, o čom si myslíte – a je to napísané dobre.
Jediná fantasy v časopise, Raz a naposledy Ondreja Trepáča je slušne napísaná, ale nudná… Neistý začiatok, výborný prostriedok a rozpačitý a nelogický koniec. Noo, ale nečítalo sa to zle – taká jednohubka. Nepotešila, ale neurazila.
Záver poviedok klincuje dielko Joža Girovského Ako prežiť jar, príbeh, ktorý tiež uspel v Cene Gustáve Reussa. Atmosféra ako hrom, hovoriace kamene tlčú o seba a zem vydáva novú úrodu. Kontakt vesmírnych prieskumníkov so zdanlivo primitívnym kmeňom – kde nie je isté, kto sa od koho naučí viac. Chuťovka… ladí s náladou ostatných poviedok.
Do poetickej strany si Eva Kováčová (tiež Stará vražda) vybrala samé výborné kúsky, normálne začínam prichádzať na chuť aj basniam (opäť). Myslím, že keby tam tá rubrika nebola, a poviedka Joža Girovského by len tak prešla do tvrdej publicistiky, tak by ma to mrzelo. Takto som sa na chvíľu zastavil, pokochal mozaikou poézie, oddýchol si a mohol sa pokojne vrhnúť do… španielskej čižmy :)
V španielskej čižme sa Peter Kunder zamyslel nad zbraňami vo fantastike a ich nelogickosťou + nad vedou vo fantasy. Liečebné praktiky zo staroveku ma veru pobavili – i keď, teraz rozmýšľam… Ako to mohli naši predkovia vydržať? Hmm, asi nepochádzame z Rimanov – ich liečbu kozími bobkami a teplým kravincom by som asi neprežil :)
Totálnou „peckou“ je päťstranový článok o filme Ridleyho Scotta Blade Runner. Priznávam sa, je to môj najobľúbenejší film (videl som ho X krát na videu a v kine, aj directors cut verziu a milujem Vangelisov soundtrack), napriek tomu som sa dozvedel pár vecí, ktoré boli pre mňa novinkou. Perličky, pikošky, pripomienky a fotky ma chytili za srdce… V živote by ma nebolo napadlo, že soundtrack, ktorý vlastním (originál zo seriózneho obchodu) je vlastne pirátskou, neautorizovanou verziou a že reč s Metropolisu (tam sa odohráva film) vznikla aj z maďarčiny. Noo, ty kokso – potešili ste moje staré srdce, priatelia!
Ostáva ešte pár reportáží a kopec recenzií, ktoré nemá význam komentovať. Jednak sú výborné a k veci a dvak – časť z nich je moja :) a s väčšinou sa máte možnosť stretávať tu na fandom.sk. Ale také pikošky z vecí pripravovaných do kín potešia vždy…
No, na záver mi ostáva len skonštatovať: Táto Fantázia je jednoznačne najlepšia za celú dobu existencie časopisu a s pokojným svedomím jej dávam plný počet bodov. Za poviedky, Blade Runnera a za to, že je.