Pri vytváraní poviedky máte v podstate dve možnosti. Buď máte nápad, ktorý text utiahne sám a postavy budú iba kulisami, alebo – čo je pre začiatočníka vhodnejšie – si vytvoríte hrdinu, ktorý bude natoľko silný, že vám svojim konaním napomôže pri tvorbe príbehu. Produkovať originálne a nosné nápady dokáže málokto, vytvoriť si hrdinu je zvyčajne ľahšie. A keď mu necháte voľnú ruku, sami môžete byť prekvapení, kam ten príbeh speje, poprípade aj dospeje. Povedal by som, že aj Geralt nakoniec došiel niekam úplne inam, než to pán Sapkowski zamýšľal…
Tu je niekoľko postrehov, ktoré vám môžu napomôcť pri tvorbe vlastnej literárnej postavy – zvyčajne Hlavného Kladného Hrdinu (i keď ja s obľubou používam Hlavného Záporného Hrdinu).
Stotožnenie sa s postavou.
Stotožnenie sa čitateľa s postavou je v podstate jedným z predpokladov úspechu poviedky. Ak vás hrdina zaujme, knihu (časopis) neodložíte.
K stotožneniu sa môže dôjsť dvoma spôsobmi:
Empatia. Vzniká vtedy, ak čitateľ rozpozná v hrdinovi niečo zo seba. Samozrejme, takýto vzťah môže čitateľ nadobudnúť ku kladnej aj k zápornej postave (takto ma fascinoval Moorcockov Elric). Je to fakt: poviedky sa píšu pre ľudí a ľudia ich čítajú. Empatia je napr. jedným z nosných kameňov tzv. ženskej literatúry. Je všeobecne známe, že ženy majú schopnosť vcítenia sa vyššiu – preto aj romány pre ne sú napísané štýlom, kedy sa čitateľka môže pomerne jednoducho stotožniť s hrdinkou. Esenciou tohto poznania – dohnanou do absurdity – sú potom ešte nekonečné telenovely. Preto: ak stvoríte ako hrdinu slepého futbalistu, môže si byť istí, že vaše poviedky si s nadšením prečítajú všetci slepci a futbalisti (ak vedia, resp. dokážu čítať).
Sympatia. Tento efekt sa využíva častejšie. Jednoducho dáte hrdinovi tie vlastnosti a necháte ho konať tak, ako to čitatelia majú radi (to musíte vycítiť). Momentálne sú „in“ tvrdí hrdinovia so zmyslom pre čierny humor a preto sa Kulhánkove romány tak dobre predávajú. Tvrdá a rýchla doba si vyžaduje tvrdých a rýchlych hrdinov – a schopnosť zasmiať sa sa hodnotí vždy. Stvorte napr. empatického elfského mutanta, dajte mu do úst cigaretu, do rúk scimitary a pustite ho na škratov. V boji ho nechajte vo vrcholných okamihoch zahlásiť nejakú cynickú hlášku – a úspech je zaručený :) Keď padne, udupaný tisíckami škratov, uvidíte, že si fanynky budú utierať slzy z očí. Ehm, ale volať by sa mal José Rodolfo…
P.S.: Na toho elfa mám ale copyright ja :)