Myslím, že niekde v úvode (predchádzajúci pokec k workshopu) som spomenul, aká je hlavná postava dôležitá. Takže, teraz to zopakujem: hlavná postava je dôležitá, ak nie vôbec najdôležitejšia vec v poviedke. Hlavne ak píšete fantasy, tak vám silná postava dokáže sama utiahnuť príbeh a vlastne si ho stvoriť sama. Takže, dnes si povieme čosi o tom, akými prostriedkami sa dá taká postava (nielen hlavná) v texte charakterizovať (sformovať)…
Fyzický popis. Napr.: bol vysoký, čiernovlasý, s dierou uprostred čela. Fyzický popis ako taký je veľmi nevhodný pre krátke poviedky, pretože je veľmi statický. Ak sa v texte musí čitateľ zastaviť na jeden odstavec (alebo nedajbože viac odstavcov), aby si prečítal, ako hrdina vyzerá, tak ste o čitateľa s najväčšou pravdepodobnosťou prišli. Nežijeme v devätnástom storočí a nevoláte sa Karl May, aby ste si mohli dovoliť vyplytvať kopu priestoru, ak môžete hrdinu popísať dejom, tak že si to čitateľ ani nevšimne a podvedome si obraz hrdinu stvorí sám. Fyzický popis v poviedke môže byť, ale max. jednou krátkou vetou, lepšie pár slovami. Fyzický opis taktiež môžete zakomponovať do dialógu postáv, čo je tiež celkom použiteľné…
Autorov komentár. Napr.: bol bledý, očividne bojoval s mdlobami. Je to akýsi božský pohľad autora na hrdinu, dovoľuje ukázať čosi z hrdinovho vnútra (v našom príklade doslova). Takýto komentár je však tiež dosť statický, preto ak potrebujete komentovať, zvoľte radšej iné hľadisko rozprávača (o tom v ďalšej prednáške): rozprávanie v prvej osobe.
Konanie. Napr.: prebehol dvorom a bez mihnutia oka uťal hlavu dievčatku jačiacemu na poplach. Toto je pre poviedku výborný spôsob charakterizácie postavy. Je to čistý dej, ale keď si prečítate takúto vetu, o hrdinovi si pomyslíte svoje. Čitateľovi nabehnú v hlave analógie na skutočný život, čosi si podvedome vytvorí, a keď poviete, že hrdina ešte fajčí tabak Taras Buľba, máte hrdinu hotového. Čiteteľ sa nenudí, zaujme ho to… a vy máte ďalší miliónový honorár vo vrecku :)
Asociácie. Toto je tiež charakterizácia na minimálnom pristore, totálny skrat. Musíte použiť narážku na čosi z čitateľovho života, niečo čo pozná a dokáže si podľa toho sformovať postavu, prípadne jej okolie a tak. Napr.: okolo hrdla si obtočila veniec zo strúčikov cesnaku. Asociácia je jasná: v tejto dedine ľudia nevychádzajú po zotmení z domov a hrdinka nie je upír.
Odkrytie myšlienok. Napr.: je to krásna oslava, pomyslel si, keby sa ten gróf chcel tou kosťou udusiť. Ľudia si neklamu, preto ak použijete odkrývanie myšlienok hrdinu ako spôsob rozprávania, môžete postavu verne popísať. Nedá sa to použiť na opísanie vzhľadu postavy, ale na vzhľade väčšinou v poviedke nezáleží. Všimnite si, že ani pán Sapkowski svoje postavy zvyčajne nepopisuje – a ak to robí, tak len u hlavných postáv a odkryje len dôležité, odlišujúce detaily (Geraltove biele vlasy, krásne oči Essi Daven, Marigoldov klobúčik a tak. – myslíte, že viete, akej farby má oči Marigold???). Majster Sapkowski došiel k správnemu záveru (vedome), že konanie postáv, ktoré odkrýva ich vnútro, je oveľa, oveľa dôležitejšie… a omnoho lepšie zapamätateľné.
Reč. Rozprávanie postáv je cool a má najširšie možnosti charakterizácie (asi ako konanie). Dôležitý je obsah ale aj forma rozprávania hrdinu. Každý pozná spôsob reči trpaslíkov z diela Andrzeja Sapkowského (sorry, že ho tu stále vyťahujem, ale keď on je taký geniálny :)… pričom, ak mám pravdu povedať, v poľskom originále trpaslíci vôbec nepoužívajú dialekt. Ale, ukážkový je napr. zabijak Profesor z Času opovržení, ktorý zahlási vetu: „Jaká je distance do Gors Velenu?“ alebo „Extraordinérní kráska.“ Toto je charakterizácia spôsobom rozprávania dovedená do maxima, ukážka par excellence.
Dojmy a poznámky iných ľudí. Napr.: pozrite, aké má ostré zuby. Dojmy sú zvyčajne podané formou dialógu alebo vnútorným komentárom inej postavy. Toto je vhodná forma charakterizácie, dobrým dialógom, ktorý obsahuje aj iné, pre príbeh dôležité informácie, dokážete len tak btw popísať aj piatich hrdinov.
Takže, na dnes stačilo. Za domácu úlohu si vytvorte hrdinu (v hlave) a skúste ho na čo najmenšom priestore popísať. Najlepšie dialógom dvoch postáv. Napr.: skúste načrtnúť dvoch mužov, ktorý šermujú, popritom cedia cool hlášky – tak, aby ten, kto to po vás prečíta, vám dokázal opísať tých dvoch…