K tejto knihe sa dá povedať len jedno: je to umelo vytvorená druhá časť tej istej knihy (A Game of Thrones) – preto pre ňu platia rovnaké klady a zápory ako pre prvú časť (vidˇrecenzia niekde nižšie). Príliš veľa postáv, príliš veľa intríg, príliš málo humoru. Vzhľadom na to, že toto už JE koniec jednej knihy, časť príbehov sa uzavrie, ale celá línia ostáva otvorená, pretože pán Martin svoje dielo rozvrhol ako tetralógiu (z ktorej dve časti doteraz neboli ani len napísané)…
Napísané je to vynikajúco, ale nebavil som sa na tom – pre prirovnanie je to ako dvestoročný koňak – ktorý niekto nechal na slnku zohriať na bláznivú teplotu, a z ktorého farba a vôňa vyprchala spolu s alkoholom. Možno na jeden záťah by to bolo dobré, ale srkať to po poldieloch ma nikto neprinúti. Škoda.
Martinove knihy a poviedky zbieram, takže si zrejme kúpim aj ďalšie diely – ale prečítam si ich, až keď vyjdú všetky. Nedá sa to čítať neustále dokola ako knihy pána Sapkowského – aáách, Pani Jazera :)
Ak túžite po sile imaginácie, ktorá ma prinútila vyhlásiť pána Martina za jedného z najlepších spisovateľov fantastiky, prečítajte si zbierku Nečekané variace (AF167 – 1997) alebo Tufova dobrodružství (Albatros – 2000), prípadne Písečníkov (Laser – niekedy strašne dávno :) To je Martin, ktorého mám rád – nie tento mamutí cyklus, napísaný, pretože americkí čitatelia v poslednej dobe zbožňujú obezitu v literatúre. Je to napísané pre peniaze, bez nadšenia a lásky k príbehu.