 |
Pred nedávnom u nás otvorili nový hypermarket. Samozrejme, bol okolo toho kopec rečí a najlacnejšia ponuka sa na nás zubila z každého billboardu. Presne v súlade s poviedkou Michala Hvoreckého (viď zbierka Lovci & Zberači) sa hypermarket mesiace pripravoval na ťažkú ofenzívu, v ktorej nás chcel presvedčiť, že kto si nekúpi rodinné balenie pracieho prášku spolu s francúzskym syrom, DVD prehrávačom a zimnými penumatikami, ten je out. A tak, keď konečne nastal deň D – neodolal som. Chcel som vedieť, či vyhrám ja alebo to predsa len bude Prvé víťazstvo hypermarketov…
Úvod boja sa nezačal dobre. S partiou sme vyrazili neskoro, okolo desiatej večer – a tak sa na mojom stave začínal podpisovať hlad. Hlad, najhorší sprievodca nákupu v oddelení potravín ;-) Ale, čo nás nezabije, to nás posilní, bobríka antinákupcu som sa nehodlal vzdať. Vkročil som medzi biele police a presklené boxy s odhodlaním zvíťaziť. Preplietal som sa davom ľudí, ktorých hypermarket porazil a s prázdnym vozíčkom som závodil uličkami najlepších ponúk a akciových cien.
Prvý nesmelý útok podnikol hypermarket v oddelení videokaziet, cédečiek a počítačových hier. Trojbalenie filmov, najmä ak išlo o tri draculovské horory mi na chvíľu rozbúchalo srdce. Ale zatvrdil som sa ;-) V odhodlaní mi našťastie pomohlo oddelenie literatúry, ktoré bolo vedľa, kde v polici sci-fi svietili všetky Butlarove a Dänikenove knihy – s bonusom v podobe hľadania ducha pravdy, čistoty a ochrany (Jehova, akupresúra a kámasútra). Ani len chudák profesor Tolkien si neškrtol, pravoverných hájil len osamelý exemplár prvého Harryho Pottera. Hypermarket prehral prvé kolo – cink!
No nestihol som sa ani poriadne rozdýchať, keď na mňa obchod hodil ťažší kaliber. Televízor s obrazovkou o rozmeroch menšieho futbalového ihriska, obklopený davom DVD prehrávačov za neuveriteľnú cenu. V tom momente už priatelia podľahli a presviedčali ma, že bez tohoto dévedečka už nikdy nebudem in. Adrenalín stúpal, srdce búšilo a ruky vlhli. Mám? Nemám? Mám? No ani elektronická Dalila ma nepremohla, kráčal som ďalej. Osamelý pútnik s vozíčkom prekliato prázdnym…
Hypermarket pochopil. Musí zaútočiť na najnižšie pudy (nie, až na tie nie!). Sústredil svoju ofenzívu do potravín a tak som sa ocitol pod paľbou francúzskych syrov, tokajských vín a írskej a škótskej whisky. Bledol som a oči mi červeneli, no odhodlanie ostávalo. Priatelia to už skutočne vzdali a náš košík sa plnil, no žiadna z müsli tyčiniek nebola moja. Odolal som aj hroznu (najlacnejšie na Slovensku!), čokoláde (až 45% kakaovej hmoty!), kvapaline do ostrekovačov (5 litrov za cenu štyroch!) a súčasťam intímnej dámskej hygieny (každý máme svoje dni :)
Vo finále to obchod ešte skúsil cez únavu – snažil sa mi nanútiť energetické nápoje a smart drugs – no bola to už len labutia pieseň. Po dvoch hodinách vozíčkovania som sa vypotácal z hypermarketu, unavený, ale šťastný. Preveril som svoju vôľu, zmeral si sily s molochom reklamných trikov a… zvíťazil!
- dramatická pauza –
…pravda, všetko mohlo byť aj inak, keby som si pred návštevou nákupného centra nezabudol doma peňaženku. Ale, to sa nepočíta, však? ;-)