 |
Takmer každý con má pre svojich návštevníkov pripravenú nejakú tlačovinu. Menšie cony fanzin, väčšie časopis, no a Parcon má (spravidla, v poslednej dobe) knihu. Ani v tomto roku to nebolo inak, skôr sa pražské conanie prekonalo – Kočas 2001 je regulárnou knihou. Je to kniha, či už hľadíte na obálku (plagát Parconu – Martin Zhouf), rozsah či obsah… Chuťovka?
Obsahom Kočasu sú už tradične poviedky, ktoré sa nevošli do samostatného zborníka Mlok (ktorý obsahuje víťazné práce z Ceny Karla Čapka – CKČ), resp. je Kočas vždy doplnený párom textov, ktoré sa k skladbe poviedok hodia. V tomto roku príbehy do zborníka vyberal Michael Bronec – osoba to nanajvýš povolaná, M. B. bol totiž v sezóne 2000/2001 tzv. dočasným koordinátorom CKČ. Okrem toho je M. B. spojený aj s ďalšou kvalitnou súťažou – O železnou rukavici lorda Trollslayera – a na poviedkach v Kočase sa to prejavilo. Kladne. Zaradené boli kvalitné texty kvalitných (známych aj menej známych) autorov. Účastníci conu tak dostali v tradičných igelitkách perlu ;-)
V knihe je 13 poviedok a jeden úryvok z chystanej knihy (Františka Vrbenská, Leonard Medek – Stín modrého býka). Úryvok je síce vytrhnutý z kontextu, no potešil – je dobré vedieť, že F. V. a L. M. nezaspali na vavrínoch (resp. ich písanie neprestalo baviť), a že pre nás chystajú čosi nové. Historická fantasy z čias, keď sa v srdci Európy stretávali keltské, germánske a slovanské kmene nie je nikdy zlá…
Poviedky sú poriadne rôznorodé, ako to už v takýchto knihách býva. Máte tu drsnú fantasy (Ivana Kuglerová je Ivana Kuglerová), magický realizmus (Pavel Renčín – pamätáte sa na zbierku Drakobijci II?), rečkovinu (t.j. trošičku ukecanú bizarnú sci-fi Jany Rečkovej) a dostalo sa aj na Tolkiena (CK SS Míly Linca mi pripadala až príliš krutá, aj keď Sauron má iste iný názor). Príjemný nápad s pohonom vesmírnych lodí mala Edita Dufková v poviedke Propadlé světy (Azrael sa zaškeril a prihodil ďalšiu dušu do kotla :), Martin Kolář má zase zmysel pre správnu dávku absurdity (To nejlepší z Tommyho Browna – ukáže sa, že ani Stvoriteľ to nemal ľahké – chuťovka!). A cynizmus Martin Koutného ma taktiež príjemne pobavil; jeho časové paradoxy tiež…
Zo zbierky sa vymykajú dve dielka. Prvým je takmer divadelná hra Michaela Bronca, parafrázovaný rozhovor medzi českým spisovateľom a (jeho potenciálnym) vydavateľom. Smial som sa, i keď drsná logika a ekonomika vydávania kníh mrazila. Skutočne nás je (Čechov a Slovákov) dokopy 15 miliónov a náklady kníh sú okolo 15 stoviek?!! M. B. navrhol priamočiare riešenie zvýšenia nákladov, ktoré by nemuselo byť zlé (až na ten tank s laserovým delom :). Výborné!
Druhým vrcholom Kočasu je poviedka Františky Vrbenskej – napísaná špeciálne pre túto zbierku. Čarovný príbeh, písaný mýtickým štýlom, rozprávka o šamanke Žabke, ktorá zachránila ľudstvo. Elegantné, vtipné, nápadité a – hlavne – rozprávané tak, že čitateľ cíti sucho, ktoré spaľuje zem po Hre bohov a zalyká sa šťastím, keď dážď znova oživí pramene… Vynikajúce! Keby som mohol byť drzý, bol by som rád, keby F. V. písala viac poviedok – aj keby to malo byť na úkor (tiež výborných) prednášok :)
Tak, tak, pražský Parcon môže byť na tento Kočas právom hrdý.
Kočas 2001, zborník sf&f poviedok (Straky na vrbě, obálka Martin Zhouf, brož., 190 strán, 100 Kč, ISBN 80–86428–17–6)