 |
Kliše: kniha je ako rieka, tečie od prameňov (myšlienky) k ústiu do mora (životu). Spravidla nečítavam knihy, u ktorých je na prvý pohľad vidieť, že pramenia v bahne – aj keď sa prihodí všeličo (napr. Hvizd Birny). Hľadám príbehy, ktoré majú čistý, neskalený prameň – pretože len ten uhasí smäd (po myšlienkach). Nie je to však také jednoduché, ani čistý prameň nie je zárukou jasnej vody – ak sa napijete ďalej po prúde. Aj z kvalitného nápadu totiž môže vytrysknúť príbeh, ktorý sa stratí v bahnitých meandroch deja. Presne tak, ako sa to stalo kočkodlakovi Xinovi v poviedkovej zbierke Konrada Lewandowského…
Pán Lewandowski vytvoril postavu kočkodlaka v čase, keď na poľskú scénu zaútočil Sapkowského Geralt. Kočkodlak je magický kríženec mačky a človeka – aj keď, slovo mačkodlak mi pripadá smiešne. Poľsky to znie najlepšie, kotolak je pekné – fantasy like – slovo. Xin je teda spolovice démonom, a – vďaka zásahu dobra – lovcom démonov. Bojuje so svojím osudom, snaží sa viesť normálny (aka ľudský) život a je v tom úspešný presne tak ako každý z nás – ľudí? Pohybuje sa pseudostredovekým svetom (do bodky podobným svetu Geralta z Rivie), bojuje s netvormi (do bodky podobnými Geraltovým nepriateľom) a miluje svoju manželku rovnako zúfalo ako Geralt Yennefer.
Originalita zasiahla toto dielko v jednej veci – v prístupe k mágii a filozofii života. Lewandowski, podobne ako Sapkowski, vysvetlil mágiu kataklyzmatickým zásahom zvonku, šiel však trochu ďalej ako Geraltov duchovný otec. Možno je to tým, že Sapkowski pristupoval k mágii ako ku kulise – kým Lewandowski vzal čarovanie ako nosný prvok príbehu. Poviedkami o kočkodlakovi sa vinie línia božskej sily, ktorá sa javí ako zlá len preto, že sa dotýka zla. Bazilišok sa narodí v pivnici šlachtica, ktorý týra svojho syna a rusalka v lese, keď sa mágia dotkne umierajúceho pustovníka – ktorý nepoznal hnev a nenávisť. Striga môže byť zabíjať aj chrániť – záleží len na tom, koho sa dotkla sila Mesiaca…
Xin je niekde medzi dobrom a zlom, snaží sa o víťazstvo lepšej strany, ale za všetko sa platí. Bojuje s démonmi aj nenávisťou ľudí a prediera sa životom – v troch poviedkach. V prvej sledujeme jeho zrodenie a príchod medzi ľudí, v druhej jeho boj s vlastnou temnou stranou a v záverečnej – podobne ako u Geralta – čítame o hľadaní niečoho, čo je viac ako Osud. Ako čitateľ diela Andrzeja Sapkowského som v knihe Kočkodlak Xin nenašiel (mimo spomínanej mágie) nič navyše – je to Geralt v mačacom kožuchu.
Čo by nebolo na škodu, zaklínačov nikdy nie je dosť. Háčik je v tom, že sa Lewandowski ani omylom nevyrovná Sapkowskému v jednej veci – v rozprávačskom majstrovstve. Autor Xina vytvára zaujímavé postavy – ale hádže ich do zamotaného príbehu, plného zbytočných scén a mätúcich mien. Po čase sa síce v spleti vyznáte – ale len preto, aby ste zistili, že ste na konci poviedky a v novej na vás čakajú nové postavy. Toto je vážnym nedostatkom knihy, v neobratne napísaných meandroch príbehu sa myšlienky beznádejne topia – v chaose a občas aj nude. Niekoľko scén je skutočne zaujímavých a – dovolím si povedať – vynikajúcich, ale ako celok vyznieva kniha zmätene. Škoda.
Hodnotenie – 5/10 (za výborné postavy a pár scén vs zmätená kostra príbehu)
Kočkodlak Xin, Lewandowski Konrad T., fantasy (Laser, orig. Trop Kotolaka, preklad Pavel Weigl, obálka Michael Whelan, brož., 327 strán, 159 Kč, ISBN 80–7193–11–9)