Minuloročný Kraacon bol prvý. Snažil sa nadviazať na prerušenú líniu východniarskych conov, na západ od Bystrice sa toho už dlhé roky veľa neudialo (až na dovolenkové Tatracony a povahou skôr lokálny Pegascon). Takže prišiel Kraacon. Bol prvý, milý a v podstate splnil očakávania. A stal sa štartovacou čiarou. Tohtoročný „vraňarský“ con bol ohlasovaný ako akcia v triede Avalconu, Parconu či Draconu. Nuž ale… Reči sa vravia a chlieb sa je.
Všetko
sa začalo v chaose. Nuž, tak to býva. Z chaosu sa zrodil Vesmír, a
z chaosu vstávajú aj podobné akcie. Pravda, keď je začiatok akcie
ohlasovaný na 12:00 a návštevník o piatej je vítaný prázdnymi
priestormi… Čo je veľa, je trochu dosť. A – aj keď prižmúrime oči
nad nedostatkami (každý con ich má, spomeňte si na päťhodinovú
registráciu na Dracone) – Kraacon nedodržal základné pravidlo. Totiž, aj
keď sa čosi nedarí, na recepcii (mieste, kde sa registrujú účastníci)
musí byť niekto, kto vám vysvetlí, prečo sa to nedarí (napr. že na
chýbajúceho autora prednášky spadlo lietadlo – citujem Egona Čierneho).
V tomto košický con zlyhal. V piatok neexistovala recepcia vôbec a
v sobotu doobeda detto. Ak na con došiel nejaký nováčik, musel byť z toho
poriadne vyplašený. Program, ktorý neplatí, vyvesený na jednej
nástenke – to nie je organizácia (aspoň nie organizácia conu triedy, na
ktorú Kraacon ašpiroval).
Nuž, tak to bolo chaotické. A inak? V programe (kým sa neprišlo na to, že platí len z veľmi malej časti), v programe boli celkom zaujímavé veci. Svoje prednášky prisľúbili esá ako Leonard Medek, Františka Vrbenská, Ondrej Herec alebo Ďuro Červenák (už sme vedeli, že Saša Pavelková na náš veľký smútok nedôjde – vírusy sú odporné). Nuž, a tieto stálice nesklamali. Ak návštevník zaťal zuby a preniesol sa cez to, že prednáška je o pár hodín neskôr a úplne inde, ako sa predpokladalo – potom sa bolo na čo pozerať (a čo počúvať). Škoda len, že sa tie najlepšie veci spravidla prekrývali – pri celkovej riedkosti programu (ostalo asi 10 prednášok na tri dni) to nebolo nutné – z môjho pohľadu. Ale, pár vecí som si predsa len vychutnal, aj keď iné som si musel odoprieť…
 na upírov)
Výborný
bol hneď v piatok Leonard Medek, s témou mne veľmi blízkou – s témou,
ktorá je bledá, ma ostré zuby a neznáša dubové kolíky. Upíri sú medzi
nami a nikto sa pred nimi (nami :) neschová. Pán Medek sa do problematiky
ponoril s nadšením a výsledok jeho bádaní stál za to. Dozvedeli sme sa,
čo je na dnešnom obraze upíra pravdy, čo je nezmysel (čo si Stoker
vymyslel) a čo do dnešných čias presiaklo zo strachu našich predkov.
Legendy, povesti, literárne diela dávne aj súčasné, filmy a básne, kroniky
a lekárske záznamy – toto všetko použil pán Medek na to, aby publikum
presvedčil, že… Nie je všetko upír, čo nám pije krv :) Bolo to
fascinujúce rozprávanie plné inšpirácie. Ďakujem.
Zvyšok prvého dňa conu zbehol v klasickom poprednáškovom programe – a do filozofie sa vkradol chmeľ. A tiahol sa do hlbokej noci – priateľstvá predsa stoja za to, aby sa obnovovali. Fantastika síce koluje v krvi nepatrnej časti ľudstva, no občas sa jej koncentrácia na jednom mieste zvýši a to treba osláviť, nie?
Sobotné
rána sú ťažké :) Kraacon v tomto nebol výnimkou, akurát to ešte
priostril organizačným zmätok. Nakoniec však okolo desiatej con predsa len
pokračoval – napriek obavám mnohých zúčastnených. A začiatok spustil
paľbu pekne zostra – aj keď som sa nemohol dostaviť na ďalšiu (určite
skvelú) prednášku Leonarda Medka – na scénu (a biele plátno) prišla
„naj desiatka“ filmových príšer, v réžii diváka par excellence –
Ďura Červenáka. Jeho prezentácia bola síce na hovorené slovo
chudobnejšia, no o to bola bohatšia na výborne zostrihané ukážky toho
najlepšieho – od Medúzy (Súboj titanov), cez zombie (Evil Dead, Tad Raimi
bol zamaskovaný skutočne na nepoznanie) až po gigantického MechaTučniaka od
Monty Python. A vrchol Ďurovej „top ten“ bol úplne logický, táto
„príšera“ je určite nočnou morou každého rodiča školopovinných
dietok. A ak sa pýtate, kto to bol, odpoviem vám protiotázkou: Aký je to
pokémon? Ešte vždy neviete? Pi-ka? ;-)
Udalosťou conu bol
bez debát krst knihy. Novej slovenskej fantastickej knihy! A dokonca nie
jednej, ale hneď troch!!! Ondrej Herec zo Slovenského syndikátu autorov
fantastiky priniesol ešte novotou voňajúce výtlačky Krutohlava 2000
(antológia poviedok z Ceny Gustáva Reussa (CGR)), Víťazného Krutohlava
(výber najlepších poviedok za 10 rokov súťaže) a knižne vydanú prácu
Ondreja Herca a Miloša Ferka, ktorá zmapovala (takmer) všetku fantastiku na
Slovensku do konca roka 2000. Krstným otcom sa stal Šimon Schuster, ktorý
zdatne oblieval krstniatka, napriek tomu, že mu okolo krku visela
„alienská“ chobotnička a snažila sa o orálny sex ;-) Nuž, pokrstilo
sa – nech sa slovenskej fantastike darí! Nech nie je každá nová kniha
raritou…
)
Vyššie
uvedené slová sa snažil priblížiť realite literárny workshop, ktorý sme
viedli nakoniec iba dvaja – Jožo Girovský a moja maličkosť. Saša
Pavelková prísť nemohla, a my sme sa museli veľmi snažiť, aby sme aspoň
trochu vykryli zníženie kreditu našej literárnej dielne ;-) To viete, keď
čosi povie autorka troch kníh a množstva publikovaných poviedok, čerstvá
víťazka CGR… to už má svoju váhu. Nuž, robili sme čo sa dalo a
kritizovali a radili, až sa zo zúčastnených autorov parilo :) Svojou
troškou do mlyna prispel aj Egon Čierny – ako predstaviteľ vydavateľstva
Klub Julese Vernea pre autorov nesporne najpovolanejší kritik. Utešil
zúčastnených, že používanie klišé nie je až takou strašnou chybou, ale
s pravidlami písania dynamickej akčnej poviedky súhlasil. Pre mňa osobne
bola čerešničkou na torte hlavne prítomnosť Ondreja Herca (predseda poroty
CGR) – ktorý sa usmieval s drobným nádychom škodoradosti (že sme aj
my – účastníci CGR konečne poznali, čo je to byť v porote a hodnotiť
autorov „face to face“). Fakt, sranda to nie je, aj keď sme sa na workshope
nasmiali dosť…
Vrcholom conu
(aspoň pre mňa) bola prednáška Ďura Kundríka – rozprávanie
o globalizácii, zmenách v spoločnosti homo sapiens, o tom, čo nám
hrozí, čo nás (asi) neminie a čo na nás číha v čiernej pandorinej
skrinke budúcnosti. Bol to veľmi podnetný príspevok (spolu s výbornou
diskusiou publika), mal som pocit, ako by mi niekto zadarmo dával desiatky
námetov na poviedku. Bez ohľadu na poučenie a vtip som dostal dar, za ktorý
by emerickí chŕlitelia stokrát prežutých myšlienok platili zlatom. Hmm,
len dúfam, že Durin nebude chcieť tantiémy, keď čosi napíšem :)
)
Zvyšok conu
bol klasický, od nepretržitého pásma filmov pre „šedivákov“, cez burzu
kníh až po výstavu fotiek a obrazov. Výnimočné boli hádam len divadelné
predstavenia (tri, pôvodne avízované ako divadelná súťaž) – a
mimoriadne jedno z nich – s názvom Votrelec. Nebol to síce Hamlet a
nemalo to pointu ani „pocit úžasu“, no bola to určite jedna
z najhlučnejších vecí, aké som v živote počul (pre priblíženie,
skúste sa na koncerte rockovej kapely postaviť tesne k reproduktoru). A keď
si to spojíte so stroboskopickým osvetlením, dostanete nezabudnuteľný
zážitok (Heňa z Brlohu tvrdila, že oslepla na jedno oko :). Nuž… Aj to
je spôsob, ako sa dostať do dejín. ;-)
A po symptómoch
diagnóza. Nebol by to zlý con, keby sa neohlasoval s takými fanfárami.
A keby sa program zhustil do jedného dňa a dostal poriadne opraty. Autori
príspevkov boli skutočne skvelí, no nedostali možnosť osloviť širšie
publikum. Mimoriadne mi bolo ľúto Durinovej prednášky, ktorú chceli
„organizátori“ zrušiť, pretože tzv. barbarská párty (rozumej žranica)
začne o čosi skôr. A i keď sa prednáška napokon nezrušila, videlo ju
oveľa menej ľudí, ako mohlo – pretože prevažná časť hostí musela
odísť, ak sa chceli na párty vôbec dostať – bola totiž takmer na
opačnej strane mesta ako bol con. Organizáciu ste nezvládli priatelia…
Reči sa vravia a chlieb sa je. Nebolo to najhoršie, no po fanfárach vopred
som čakal oveľa, oveľa viac.
Kliknite na mini obrázky a uvidíte ich v plnej veľkosti.