Krátka poviedka je zvyčajne len anekdotou či kratučkým príbehom. Je postavená na jednom nápade. Zhltnete ju, pochválite či pohaníte – a idete ďalej. Román je mohutný tok príbehu, spletitý, rozkošatený, ale… občas býva nudný. Aj majster tesár sa utne a každý román má svoje hluché miesta. A potom je tu dlhá poviedka. Býva označovaná ako kráľovská „disciplína“ v literatúre a aj majster Sapkowski sa vyjadril, že momentálne píše romány, pretože sa tvoria oveľa ľahšie. Dobrá dlhá poviedka totiž musí obsahovať prvky tak románu, ako aj krátkej poviedky – a zvládnuť silný príbeh, ktorý je ukončený iskrivou pointou, to nezvládne len tak hocikto. Ale autorom zastúpeným v zbierke Legendy sa to podarilo – božsky!
Za všetkým stojí Robert Silverberg. Bol to jeho nápad a na jeho podnet napísali poprední autori fantastiky poviedky, ktoré zapadajú do ich románových cyklov. Napísali príbehy, ktoré odkrývajú pozadie, osvetľujú udalosti pred či popisujú osudy hrdinov po skončení hlavného príbehu. A – robia to pekelne dobre. Načrtnem vám rozprávania, ktoré sa stretli v prvej časti zbierky (česky vyšla kniha v dvoch častiach – každá po cca. 400 strán)…
Sestřičky z Elurie. Stephen King tu rozvíja príbeh Rolanda z kníh o Temnej veži. Majster hororu a čiernej fantasy sa nezaprel: príbeh je plný mystiky, skrytej hrôzy a vyrozprávaný tým najlepším štýlom. Poviedka o stretnutí Rolanda so Smrťou v zapadnutej dedinke je vynikajúca. Temný pištoľník hľadajúci svoju Nemesis prichádza do vyľudneného mesta, plného mutantov a záhadných Sestričiek, ktorých očné zuby sú trošky príliš ostré. Láska na pozadí utrpenia a smrti a nečakaný koniec – krása!
Dlužní kost. Cyklus Terryho Goodkinda Meč pravdy som nečítal. Vyšiel totiž vo vydavateľstve Classic/AND/Banshees a… veď to poznáte :) Po prečítaní tejto poviedky som sa však zamyslel – a po knihách z tohoto cyklu sa poobzerám. Pán Goodkind je totiž rozprávač par excellence a jeho príbeh je vynikajúcou klasickou fantasy. Príbeh Prvého čarodeja, ktorý je pre blaho národa ochotný obetovať vlastnú rodinu a ženy, ktorá rodinu ochotná obetovať nie je – tento príbeh je úchvatný. Má to spád, silu rozprávania, postavy sú verné – paráda. Ak takúto dynamiku udržal pán spisovateľ aj v románoch, musí to byť dobré. Ba, skôr vynikajúce. Uvidíme.
Sedmá schrána. Pokračovanie príbehu Valentina Pontifexa z Majipooru z pera Roberta Silverberga. Tak ako celý majipoorský cyklus, aj táto poviedka je nádherná. Planéta desiatok cudzích rás skrýva netušené možnosti na nové príbehy a skrytá xenofóbia je vždy vďačným zdrojom konfliktov. V tomto príbehu je Valentin Pontifikom už niekoľko rokov a je nútený vyšetriť záhadnú vraždu, ktorá sa stala pri archeologických prácach v ruinách posvätného mesta Velalisieru. Vražda na planéte, kde takýto zločin neexistuje, je vždy dobrou príležitosťou pre odhalenia záhad z dejín gigantickej planéty. Dynamika, odhaľovanie záhad a hlavne poetika Silverbegovho rozprávania robia z poviedky skvost.
Hořící muž. Táto poviedka má základ v svete Tada Williamsa – vo východnom Arde. Proti jeho cyklu o mečoch moci je možné mať výhrady, proti tejto poviedke nie. Tam, kde sa tisíce strán románov zdajú byť nudné, tu je poviedka hutná a emocionálne silná. Príbeh je zasadený ďaleko pred dej románového cyklu, rozpráva o založení hradu Hayholt, ktorý ľudia postavili na troskách mesta Sithov. Je to príbeh muža, ktorý hľadal odpovede aj za cenu vlastnej duše; príbeh rozprávaný ženou, ktorá si musela vybrať medzi láskou k otcovi a láskou k mužovi. Ako sama vraví, vybrala si dobre – ale ako, o tom si už prečítajte sami… príbeh o okne v plameňoch, o prikovanej vedme a láske a zrade je vynikajúci.
Dračinka. Zlatým klincom zbierky je poviedka Ursuly Le Guinovej. Svet Zeměmoří je jedným z mojich favoritov – na Geda a Tenar nedám dopustiť. Ako jediný zo známych fantasy cyklov sa vymyká tradičnému jadru konfliktov – nie je o boji dobra a zla, a nevychádza z artušovského mýtu. Príbehy Zeměmoří sú vždy o ľuďoch, a v poslednej dobe o vzťahu mužov a žien. Kým prvá kniha Zeměmoří bola čisto mužským príbehom, ďalšie knihy sa pomaly presúvali v prospech žien (právom). Táto poviedka dodáva tomuto smerovaniu ešte silnejší rozmer, príbeh Dračinky z Waynu je bojom ženy v čisto mužskom svete moci. Našťastie, z poviedky sa nevykľula feministická fantasy – len boj ženy za svoje práva, boj s tým správnym koncom. Záver poviedky, kde mágovia z Roke stoja s ovesenými nosmi a hľadia na západ bol očarujúci… bravo, Dračinka. Pani Le Guinová je kráľovnou poviedky právom (viď poviedka Les je svet a svet je les).
Čo na záver prvého dielu zbierky? Kto ju nečítal, nech ľutuje. Sú to vynikajúce dielka vyrozprávané piatimi Majstrami príbehu. Nabudúce vám porozprávam o diele druhom…