Stalo sa to jednému môjmu známemu. Ráno po vydarenej narodeninovej oslave sa prebudil vo svojej internátnej izbe a na posteli vedľa neho ležali dámske nohavičky. Prirodzene, že ho to upútalo. Z predošlého večera si nepamätal absolútne nič a v hlave mu trešťalo. Opatrne sa pozviechal a začal si z chatrných spomienok skladať nedávnu minulosť. Márne. Keď neskôr vyšiel z izby na chodbu, stretol niekoľko spolužiačok, kamarátok a dievčat z vedľajších izieb. Všetky do jednej sa naňho usmievali od ucha k uchu. Známy prepadol panike a bezúspešne pátral v mozgu po odpovedi na otázku, ktorej z nich asi patrí raňajší nález. Niečo veľmi podobné sa stalo aj Benovi Affleckovi vo filme Výplata. S tým rozdielom, že namiesto nohavičiek sa mu dostala do ruky obálka s dvadsiatimi zdanlivo bezcennými predmetmi denného použitia, ktoré si navyše poslal on sám. Nie že by si spomínal, prečo to urobil…
Michael Jennings je výnimočne nadaný inžinier, ktorý mrhá svojím talentom na nekalé praktiky priemyselnej špionáže. Je schopný okopírovať a následne zdokonaliť akýkoľvek z najnovších výdobytkov elektronického priemyslu, za čo dostáva slušné peniaze. Má to však jeden háčik. Jeho zamestnávateľ má podmienku: Michael si nesmie nič pamätať, a preto sa vždy po splnení novej úlohy podrobí dôkladnému vyčisteniu pamäte. Na prvý pohľad trochu riskantné, no – ako vraví sám Jennkins – takto si aspoň pamätá zo svojho života iba tie príjemnejšie okamihy.
Všetko by bolo dokonalé, keby ho jedného dňa nepožiadal Michaelov bývalý spolužiak a terajší zamestnávateľ James Rethrick o účasť na niečom väčšom. Pre talentovaného inžiniera by to znamenalo tri roky života, ktoré si nebude pamätať, a akciový podiel vo firme, ktorý by mal hodnotu osemciferného čísla. Michael súhlasí, najmä potom, ako sa dozvie, že sa tak dostane do blízkosti sympatickej biologičky Rachel Porterovej (Uma Thurmanová), ktorá ho priťahuje aj napriek tomu, že ho už raz odmietla.
O tri roky neskôr sa Michael Jennings vracia späť do normálneho života. Jediné, na čo si spomína, je výplata, ktorá mu má zabezpečiť pohodlie a luxus do konca života. Ibaže vzápätí sa dozvedá, že peňazí sa dobrovoľne vzdal a do rúk dostane iba žltú obálku, z ktorej sa naňho usmieva šesť známkových Einsteinov, ktorí akoby mu vraveli „tak čo, priateľu, podarí sa ti poskladať skladačku“? Michaelovi ani nič iné nezostáva, pretože čoskoro zistí, že od toho závisí jeho život. O vynález, na ktorom pracoval, sa totiž nezaujíma iba Rethrick, ale aj FBI. Kráľovstvo za jedinú spomienku!
Film Výplata nastoľuje divákovi množstvo závažných i menej závažných otázok. Nie sú to však otázky, smerujúce k odkrývaniu podstaty ľudského bytia, prenikaniu do hĺbok ľudskej jedinečnosti, či pátraniu po význame spomienok v živote človeka. Namiesto toho sa platiaci divák v kine pýta: Prečo Jenningsa po skončení práce na vynáleze pustili, keď ho tak či tak plánovali odstrániť? Ako je možné, že hoci bol projekt tak prísne tajený a strážený, nikto si nevšimol, že Michael sa vo svojom voľnom čase s prístrojom trochu „pohral“ a vzápätí odoslal sám sebe čudnú obálku? Ako to, že aj priemerný divák, s rovnako oklieštenými poznatkami ako hlavný hrdina, dokáže odhadnúť význam predmetov z obálky takmer zakaždým o niečo skôr? Prečo pri náraze do prekážok explodujú iba niektoré autá? Prečo je FBI na mieste posledná aj napriek tomu, že sa jej podarí získať informácie skôr ako ostatným? Ale aby som bol spravodlivý, musím priznať, že jedna scéna, v ktorej sa Jennkins na chvíľu zamyslí nad dôsledkami ľudského konania, sa vo filme vyskytuje. Je to však zrejme jediné, čo si tvorcovia odniesli z predlohy. Aha, zrejme by sa patrilo zmieniť, že film bol inšpirovaný poviedkou Philipa K. Dicka – jedného z najhlbších, najtemnejších a najuznávanejších autorov fantastiky dvadsiateho storočia. I keď si nemyslím, že by to bolo pre hodnotenie filmu podstatné. Literatúra je literatúra a film je film. A je pravda, že vo Výplate Dicka nenájdete. Hádam iba ak by sa niektorá z jeho kníh objavila na jednej z poličiek obchodu, ktorým hlavný hrdina uniká pred svojimi prenasledovateľmi. Žiaľ, ani ako nedickovský film nie je Výplata ničím výnimočná. Pri pohľade na plátno máte silný pocit, že toto ste už niekde videli, ibaže s iným obsadením a možno dokonca aj so skutočnými hereckými výkonmi. Je škoda, že namiesto autorského rukopisu Johna Woo, zostal vo filme iba jeho krátky podpis v podobe spomalene letiacej holubice, navyše úplne mimo akéhokoľvek kontextu.
Vráťme sa však k môjmu známemu z internátu. Po celom dni utrpenia, keď už pomaly uvažoval o zmene školy, sa mu baby priznali, že sa naňho dohodli a celý deň ho svojím správaním ťahali za nos. Nemôžem si pomôcť, ale aj v tomto prípade vidím silnú paralelu s Výplatou. Film sa navyše vyznačuje interaktívnou schopnosťou automatického vymazávania sa z pamäte diváka už pár minút po jeho zhliadnutí. Ešte šťastie, že som si v malej bielej obálke bez známky poslal túto recenziu. Inak by sa mi mohlo stať, že pôjdem na film, nedajbože, ešte raz.