Takúto sci-fi knihu dnes len tak neuvidíte. Motory Boha sú totiž o vykopávkach vo vesmíre, a doba týchto námetov sa už dávno minula. Je to skutočne ten najklasickejší príbeh o odhaľovaní tajomstva, miestami premiešaný s dobrodružstvom á la Indiana Jones. Od zaprášenej stariny sa kniha líši len dvoma vecami: je hrubá ako jeden z dielov nekonečnej fantasy ságy a nosný nápad som ešte nikde nestretol (aspoň nie v takomto prevedení, myšlienka už použitá bola). Takže, hor sa do vesmíru, tajomstvá Staviteľov monumentov čakajú…
Najprv našli ľudia sochu vytesanú z ľadu. Okrídlená stála na saturnovom mesiaci Iapetus. Naťahovala ruky ku hviezdam a svojim mlčaním sa vysmievala ľuďom, ktorí túžili po odhalení jej tajomstva, tajomstva rasy, ktorá ju vytesala a nezanechala ďalšie stopy. Homo sapiens ostal fascinovaný a rozrušený, no musel prehltnúť sliny.
Potom našli pozemšťania planétu, na ktorej bol inteligentný život. Žil a umieral, keď prišiel jeho čas – život chudobný na techniku, primitívny a neschopný vykročiť ku hviezdam. Primitívi… No na obežnici ich slnka sa našli ďalšie monumenty, stopy záhadných Staviteľov. Stavby, otesané planétky, chrámy. Opustené, fascinujúce, no postavené akoby bez premýšľania, bez účelu. Záhadné.
A nakoniec našli ľudia mesto Oz. Obrovské bolo vytesané do mesiaca planéty, ktorá bola kedysi domovom inteligencie. Tá nikdy nevykročila za hranice vlastnej planéty, no na mesiaci stáročia pozorovala obraz mŕtveho mesta, v ktorom nikto nebýval. Mesto s úžasnými stavbami, s dokonalou symetriou tvarov a nemenej dokonalou nezmyselnosťou. Nikto v ňom nikdy nebýval, no predsa bolo miestami spálené na uhoľ, akoby zasiahla vyššia moc, akoby ho zastihol osud Sodomy a Gomory. A príde ten, ktorý zašliapne ráno, rozkročí sa nad strechami a zapáli motory boha – tak vravel nápis v Chráme Vetrov, pochovanom hlboko v mori, mori skutočnom aj v mori času. Mŕtve civilizácie po celom známom vesmíre, tajomné artefakty, monumenty a prázdne mestá…
A o riešení tejto záhady je kniha Motory Boha. Hrdinovia sú profesionálni výskumníci aj vesmírni Indiana Jonesovia (najmä podarená pilotka Priscilla Hutchinsová, ktorá síce príde v priebehu knihy o všetkých potenciálnych partnerov, no nakoniec sa stane šifrovacím kľúčom k hlavolamu), a sú to dobre napísané postavičky. Občas síce splývajú, no tých hlavných si zapamätáte. A držíte im palce.
Problémom knihy je podľa mňa rozsah. Riešenie je síce originálne (pomerne), no aj tak je dosť umelé, a – navyše – nie je ani konečným riešením problému. Identita Staviteľov sa poodkryje, no význam Monumentov ani veľmi nie. A na tú drobnú kôpku záverov je 600 strán príbehu priveľa. Iste, kniha je hlavne o ľuďoch, no v napätí vás udržiavajú záhady. A keď poodhalíte tie, nič vás neprinúti siahnuť po knihe znova. Rozmachom je podklad príbehu podobný Hyperionu Dana Simmonsa, no čítateľnosťou sa mu nemôže rovnať ani omylom. Vedel by som si Motory boha predstaviť ako vynikajúcu novelu s 200 stranami, ale takto je to dosť riedke. Škoda.
A aj napriek vynikajúcemu prekladu Petra Kotrleho mi nesedí názov knihy. K „The Engines of God“ by som si v kontexte knihy predstavil skôr „Nástroje Boha“ alebo „Vôľu Božiu“, i keď bol možno názov v českom preklade použitý zámerne, aby neodhalil z pointy ani najmenší kúsoček. Možno. Ale pod slovom motor si ani omylom nedokážem predstaviť to, čo bolo v skutočnosti nástrojom v rukách najmocnejšieho.
Dobrá kniha, no čakal som od nej viac.
Motory Boha, McDevitt Jack, archeologická sci-fi (Návrat, orig. The Engines of God, obálka Bob Eggleton, preklad Petr Kotrle, 541 strán, brož., 239 Kč, ISBN 80–7174–368–2)