Tetralógia pána Duncana je už trochu staršia, jej prvé knihy začali vychádzať v roku 1999. V poslednej dobe však k cyklom pristupujem opatrne, zvyčajne si ich kúpim až po tom, čo vyjdú všetky diely (ahoj Laser). Preto je táto recenzia trošku „out of time“, napriek tomu však svoj zmysel má. Pár exemplárov zo všetkých dielov som totiž ešte v kníhkupectvách videl. A, poviem vám, tento cyklus stojí za to…
Je nepísaným zvykom autorov románových cyklov (fantasy) naťahovať text do maxima, bez ohľadu na to, aký je nosný pôvodný nápad. Na dĺžku umrelo, alebo skolabovalo už pár sérií, zo známejších napr. Belgariad a Malloreon pána Eddingsa, Hadia sága pána Feista či exemplárny Tad Williams so svojou trilógiou (???) o mečoch moci. Autorov typu Terry Brooks a prepisovačov príbehov podľa D&D ani nespomínam. Je to skrátka fakt a nedá sa s tým vo všeobecnosti nič robiť.
Našťastie ostávajú autori, ktorým stačí kratší útvar (do 400 strán :) a autori, ktorých nosný nápad postačuje na tisíce strán textu. Do druhej skupiny som si zaradil kanadského spisovateľa Davea Duncana. Jeho Muži a slova sú epickou fantasy postavenou na originálnom princípe mágie jeho sveta a dej štyroch kníh sa zaoberá kľučkovaním hlavných hrdinov okolo tohoto princípu.
A ak si k originálnemu nápadu prirátame ešte sympatických hrdinov a krásne nesympatických „záporákov“, máme to, čo chceme – fantasy cyklus par excellence. Príbeh, kde si obhrýzate nechty a držíte palce, príbeh, kde sa vám tisnú do očí slzy a kde miestami nadávate na spisovateľa, ako také čosi mohol hlavným hrdinom spôsobiť. Zvrat strieda zvrat, občasné nudné miesta rýchlo prekryje akcia či záhada a všetko plynie ako mohutná rieka v meandroch k moru.
Prostredie je pekne prekreslené, vzhľadom na rozsah cyklu zahŕňa celý obrovský kontinent, v ktorom nájdete drsných severských námorníkov, nemenej drsných goblinov z tajgy, džinov z púšte či elfov zo stromových domov. Všetci majú svoje vlastnosti, schopnosti a povahové črty, podľa nich sa správajú a nepotrebujú barličky pre neschopného rozprávača. Mágia je navonok hlavnou hybnou silou tohoto sveta, napriek tomu sa však ukáže, že pod ňou, tak ako všade, je opäť klasická motivácia ľudských bytostí. Áno, zase je to celé o láske (nie o sexe, tento cyklus je pomerne decentný). Láska hýbe svetom a až za ňou v závese sa tackajú hnev, nenávisť, závisť či túžba po moci. Všetko je jednoducho tak, ako má byť.
Čo na záver? Komu sa páčia knihy pánov Eddingsa a Feista, nech pokojne siahne aj po tejto tetralógii. Muži a slová majú atmosféru diel veľkých rozprávačov, len je nich v trochu menej vaty. Je to jednoduch PRÍBEH.