 |
Hňatliakovci sú celkom obyčajná rodinka. Otec, mama, dve deťúrence. To, čo sa však s touto rodinkou deje, už vonkoncom obyčajné nie je. Pomaly a isto, nenápadne sa zmenšujú a zmenšujú – až sú napokon takí maličkí, že sa môžu voziť na holubovi. Na jeho chrbte nás zanesú do krajiny, kde je možné i nemožné a my sa vôbec nečudujeme, pretože sme radi, že je ako je. Nahmatávajúc dôverne známe, autorom so zhovievavým humorom vykreslené vzťahy a gestá, cítime sa ako doma. Pohodlne sedíme v teplákoch, nohy v papučiach s brmbolcami, cez neviditeľnú obrazovku sledujeme program, v ktorom sa dozvieme, prečo snehuliaci nosia krátke nohavice a aké medzidruhové vzťahy vládnu medzi štipcami. Pod nohou sa nám zhovárajú dve zatúlané zrnká piesku a priamo nad sporákom sa vznášajú snehové vločky, nesúce na svojich chrbtoch malé tvory. To, čo (vraj) existuje, a to, čo (vraj) neexistuje, nám pred očami splýva v bravúrnom toku rozprávania, ktoré jemným uchopovaním detailov a nenásilnou dikciou svojsky nadväzuje na príbehy Hansa Christiana Andersena, Oscara Wilda či Daniela Heviera.
Rozprávkový svet Michala Jedináka, plný zvláštne nedefinovateľných farieb, vôní, zvukov a príchutí navzájom sa prelínajúcej nostalgie a irónie, bláznivých kúskov a pokojných, poetickým perom vyčarených zákutí, si podmaní všetky vekové kategórie čitateľov – od dospelých cez deti až k bytostiam malým ako Hňatliakovci, ktoré na nás akiste žmurkajú spoza každého rohu. Stačí sa len pozorne dívať.
Miloš Ferko
Opýtali sme sa pána Hňatliaka, čo si o takomto hodnotení knižky, ktorej je spoluautorom, myslí:
„Tak po prvé, spoluautorom je Jedinák, nie naopak. Ja som napísal príbehy, pani Katarína Gasko dodala obrazovú dokumentáciu. Jedináka vytapetovali na obálku iba preto, lebo si myslia, že jeho meno knihu lepšie predá. Pch!
A čo sa týka pána Ferka, napísal to síce pekne, ale človek má z jeho slov falošný dojem, že všetko, čím sme my a naši priatelia preskákali, bola iba pokojná prechádzka ružovým sadom.“ Pán Hňatliak si napraví príčesok a pokračuje: „Nič nie je ďalej od pravdy. Alebo si myslíte, že utekať pred myšou veľkou ako mamut je zábava? A čo vojna medzi štipcami na život a na smrť? Cesta na Mars s neistým výsledkom alebo hoci len obyčajné nakupovanie v hypermarkete, kde na vás padajú regály a nečakane zhasínajú svetlá? Nenásilná dikcia, to určite!“ prská pán Hňatliak. „Ale predpokladám, že aj mesto plné zubárov ozbrojených zavýjajúcimi vŕtačkami môže niekto považovať za oázu pokoja,“ dodáva spisovateľ a hlava štvorčlennej rodiny.
A čo jeho najobľúbenejšia veta, pýtame sa zmierlivo.
Pán Hňatliak sa upokojí, na perách mu zahrá úsmev. Hrdo zacituje: „Vreskľúň ležal uprostred malého slameného krátera, oči mal vypučené ako žaba v tesnom tričku.“
Ďakujeme za rozhovor a pripomíname, že kniha pána Hňatliaka (i keď na obálke je ako autor uvedený iba Michal Jedinák) Najmenšia rodina na svete v týchto dňoch vychádza vo vydavateľstve Ikar.
Ďalšie informácie o knihe pána Hňatliaka:
Názov: Najmenšia rodina na svete
Autor: Michal Jedinák
Vydavateľ: Ikar
Rok vydania: 2012
Počet strán: 176
Väzba: pevná
Odporúčaná cena: 11,90