Ve všech dobách se dějí změny, ale naše doba je svědkem masivní, prudké morální a duševní transformace. Z archetypú se stávají mlýnské kameny, velké jednoduchosti se komplikují, chaos získavá eleganci a to, co všichni znají jako pravdu, se mění v něco, co si někteří lidé myslívali. (Ursula K.Le Guinová, predhovor ku knihe Příběhy ze Zeměmoří)
Král Nesmírna je fantazy s námorníckou tematikou, ktorá získala cenu Janusza A.Zajdla za rok 1992. Príbeh sa odohráva vo svete, kde oceán Nesmírna obklopuje svet zvaný Šerer. Zvláštne prerývaný dej prináša epizódy napínavých vonkajších udalostí, prepojených vedomím hlavných postáv. Svet je snímaný zvnútra nie zvonka, a Kresove postavy strhávajú na seba pozornosť – miestami i na úkor deja (tj. vonkajšieho konfliktu), pôsobiaceho ako kulisa ich vnútorných konfliktov. Výsledkom je neprehľadnosť.
Román je inovatívny. Hrdinovia neputujú, ale sa mocú. Namiesto triviálne jednoduchej lineárnej postupnosti cesty tam a prípadne zasa späť, ,,opísanej\" Tolkienom z mýtov a rozprávok., Kres ponúka špirálu postupného zasvätenia a ponoru do tajomstva. Presnejšie, idúc v stopách romantikov, usudzuje, že nie je dôležitý cieľ – ale cesta k nemu – a preto na konci špirály vieme menej než na začiatku. Ba vlastne nevieme ani či je to koniec. Napokon, špirála koniec nemá. Ale voda už vyvrela a písmenká sa minuli.
Kres modifikuje i druhú zložku fantazy textov – hrdinov. Postavy, na rozdiel od klasickej fantazy, nemajú čiernobiele charaktery. Nemajú ich vôbec. Intrigujú a zabíjajú sa jeden cez druhého s ľahkým úsmevom na tvári –napokon, prečo nie, keď prinajmenšom každá druhá z nich trpí komplexom nesmrteľnosti či božského pôvodu. Autor tu nesmierne invenčne využíva Nietzscheho filozofiu podľa ktorej vyvolení nadľudia stoja mimo etických kategórií.
Kres takto prevracia koncept heroickej fantazy úplne naruby. Namiesto jednoduchých, bezpodmienečne sebaistých hrdinov, ľahko odlíšiteľných na základe výzoru či triviálnych gest, ponúka trojicu hrdiniek so sklonom k schizofrénii a strate identity. Spomenuté dámy sú dcérami Rapisa, legendárneho piráta, majiteľa lode Morský Had a magického Rubína, ktorý mätie všetkých a všetko. Rapis pod vplyvom Rubína zošalie, takže nespozná vlastnú nesmierne peknú, no jednookú dcéru. Hynie. Dôstojníci v snahe zabrániť vzbure, spravia dcéru jeho nástupkyňou. Vrátane vlastníctva Rubínu.
Kresov text má však kulisy, ktoré ho nie sú hodny. Zlá Zem pripomína Zónu v Stalkerovi (dajú sa v ňom nájsť tajomné Pohodené predmety), spev starých známych sirén mrazí až v kostiach, kdesi v pozadí sa pohybujú inteligentné mačky a supy. Vo vedľajšej dejovej línii sporu Garrčanov s Armektom Kres ponúka históriou mnohokrát rozohranú partiu konfliktu vyspelej ríše (Armekt) s primitívnejším spoločenstvom. Garr u Kresa (tak ako v dejinách) neprehráva v dôsledku presily dobyvateľov, ale kvôli neschopnosti zainteresovať vlastných ľudí na úspechu – jednoduchý Garrčan chce slobodu, no keď je mu ponúkaná v podobe návratu k starej forme zákazov a otročenia rodovej šľachte, radšej kolaboruje s uvoľnenejším režimom Armektu. Hľa, tajomstvo úspechu Ríma a chipsov.
V predchádzajúcom odstavci spomenuté je však našťastie len na okraji autorovho záujmu. Pretože hlavný je Rubín, domotaná filozofokozmogónia Šernu a Nesmírna, Raladan a tri sestry. A v spoločnosti týchto motívov a postáv sa mocete – pričom (aspoň v mojom prípade) sa nieto čoho chytiť. Zmysel deja sa rozplynul v neprestajnej zámene postáv, štýl je strohý, nemetaforický, obrazy konvenčné. Tým viac obdivujem Pavla Weigela. Je to skutočne pán prekladateľ- dokázal pochopiť, čomu nemá rozumieť (on ani čitateľ).
Král Nesmírna bezpochyby nadchne Kresových priaznivcov. Je rovnako premyslene dokrútený ako napr. novela Prázdne nebo (Fénix 2, 1993), rovnako úspešne navodzuje atmosféru tajomna, aby skromne nevypovedal nič.
A tak sa tešte, čítajte, skúmajte, hľadajte temné významy Nesmírna. Možno budete úspešnejší – ja som okrem niekoľkých zábleskov zaujímavých kulís objavil len kopu chaotických narážok, ktoré neskrývali pointu, symboliku ani pôžitok z porušenia noriem (chvíľku som márne dúfal, že ide o paródiu), ale skutočne nesmierne, hrozivo nesmierne prázdno.
Miloš Ferko 5/10
Feliks W.Kres, Král nesmírna, Praha Laser 2003, preklad Pavel Weigel, 471s., 304 sk