Streda je čudný deň. Týždeň sa ako-tak rozbehol, ale piatok je ešte stále za viditeľným horizontom. Človek sa ocitá v imaginárnom bode prelomu, balansuje, kyvká sa dopredu, vzápätí sa desí, že spadne späť dozadu – smerom k pondelku. Vrátiť sa v čase našťastie nemôže. Iba ak pri počúvaní päť rokov starej zvukovej nahrávky.
Štvrtá časť historického zvukového záznamu obsahuje dvanásť textov ašpirujúcich na označenie básne. Ide o meditácie na tému ako sa vyrovnať sám so sebou, so svetom, ako získať priateľov a zostať šťastný. Alebo sa pokúšajú prísť na korienok ľudským neduhom. Alebo čokoľvek iné. Každý básnik má našťastie aspoň jedného vykladača, takže napokon sa možno dozvie, o čomže to vlastne takto veršovane dumá.
Spracovanie nahrávky, skomponovanie a interpretácia sprievodnej hudby: Peter Kučera, Štúdio Opona
Idea, organizačné nadšenie, sponzoring: Ivan Pullman
Jediná istota
Po jednom dni
vo fabrike na výrobu času
som sa prestal báť budúcnosti.
Majú tam taký neporiadok,
že nikto nevie, koľko sa komu
napokon ujde.
Stretnutie po rokoch
V bezútešnom bare
na špinavom predmestí
stretol som veselého trpaslíka.
Dlho rozprával o našom spoločnom detstve.
Smial sa, až mu z brady odfrkovala pena od piva
a v zakalených očiach
blúdili spomienky na dávne šibalstvá.
Na rozlúčku som mu zo špásu
položil na barovú stoličku pripináčik.
Veľmi ho to urazilo.
Oko za oko
V jedno obzvlášť bolestivé ráno
som pochopil,
že chlap z druhej strany zrkadla
vedie presne opačný život
ako ja.
Rozbil som mu nos.
Štedrý deň
Pred vetchého správcu
dopadla cestujúca
z deviateho poschodia.
Priamo na chodník
pokrytý decembrovým ľadom.
Napadlo mu,
že by ho mal posypať.
Ohryzok
Keby Adam nezjedol jablko,
mohlo byť všetko inak.
Kvety by viac voňali,
zvieratá by nám žrali priamo z rúk,
voda by bola čistejšia,
neboli by nijaké choroby,
ľudia by sa viac usmievali,
a všetci by sme žili v raji.
No Adam by zostal hladný.
Predstavy
Pokúsil som sa predstaviť si smrť
inak ako tmu o nekonečnom množstve rozmerov,
hustú,
ako hadie telo hladko ligotavú
a neuchopiteľne prázdnu.
Pokúsil som sa predstaviť si smrť
inak ako bielu dámu v rubáši a s kosou,
no prišlo mi to príliš absurdné:
asi ako čiernobiely páv.
Pokúsil som sa predstaviť si smrť,
ležiac na pokosenej lúke
so stebielkom tvrdej trávy v ústach,
a musel som sa rozosmiať:
smrť je príliš jednoduchá na to,
aby sa dala opísať slovami -
to život je to zložité.
Pokúšam sa predstaviť si život…
Zmysel života
Spravila sa taká malá anketa.
O zmysle života.
Čo je to za nezmysel, poviete si možno?
Ale je to tak, výsledky sú, zostáva ich zverejniť.
Nie, nebojte sa, to by som vám nespravil.
Nemám právo oberať vás o ilúzie.
Pravda je, že nad zmyslom života
sa pravidelne zamýšľa málokto.
Azda iba básnici a vrahovia -
a tí o ňom vedia svoje.
Karneval
Keby sa všetky deti
prezliekli za dospelých
a celý čas sa
hrali na vojakov,
čo by sme,
preboha,
robili my?
Ďalší deň vo výpredaji mozgov
Pozrite!
Šťavnaté,
kľukaté,
guľaté,
a najmä lacné!
Predávajú sa na kilá!
Ohmatkali,
potľapkali,
poprevracali,
položili naspäť.
Ďakujeme,
máme dosť vlastných starostí.
Pozdravili.
Odišli.
Oteplenie vzťahov
Poslední básnici,
opásaní
apokalyptickým
transparentom,
opustili námestia:
Minuli sa metafory,
od zajtra si nadávame
z očí do očí.
Zmätené stránky
Všetky knihy sveta
sme minuli na kladenie
väčších či menších otázok,
ktoré ľudstvo odnepamäti trápia.
Na odpovede nezvýšil papier.
Ktorési milénium
1
Stromy nahradili sochy stromov.
2
Zvieratá nahradili sochy zvierat.
3
Ľudí nahradili sochy ľudí.
Ktovie, či bude dosť holubov…?
Predchádzajúce časti:
Robotómia I. (Smiech cez slzy)
Robotómia II. (Myši a iný hmyz)
Robotómia III. (Čo Ludolf
netušil)
Nasledujúce časti
Robotómia V. (uvaŽujte s nami!)
Robotómia VI. (Láska prechádza
cez nábytok)
Robotómia VII. (Ste pripravení
na záverečnú?)
Robotómia VIII. (Takmer po
japonsky)