 |
Čo je a čo už nie je horor?
To, čo spôsobilo Mlčanie jahniat, trvá s prestávkami dodnes. Veď len pred niekoľkými mesiacmi sa objavil na trhu jeden z najlepších hororov roka Longlegs. Hit s Maikou Monroe a Nicolasom Cageom je do takej veľkej miery mlčaniejahniatkovský, že už azda ani viac mlčaniejahniatkovský byť nemohol. A predsa si ide po svojej vlastnej nepredvídateľnej originálnej ceste. Tak by to ostatne v umení mohlo chodiť: nechať sa inšpirovať inými je fajn, ale zakaždým k tomu treba pridať niečo svoje, jedinečné, originálne.
O filme Mlčaní jahniat sa zvykne hovoriť ako o jedinom horore v histórii kinematografie, ktorému sa podaril husársky kúsok. Získal päticu najdôležitejších Oscarov: za najlepší film, scenár, réžiu a herca a herečku v hlavnej úlohe. Anthony Hopkins za uhrančivý, podmanivý, hypnotický výkon dostal sošku v kategórii hlavná mužská rola napriek tomu, že v celkovej stopáži sa vyskytuje len cca 30 %.
Je ale Mlčanie jahniat skutočne horor?
Teoreticky určite nie. Je to „normálny“ psychotriler, v ktorom nevystupuje žiadny mimozemský netvor s kyselinou namiesto krvi, ani duch, ani lesné prízraky, ani tínedžerka posadnutá démonom Pazuzu. Najdesivejšou postavou je „obyčajný“ sériový vrah z mäsa a kostí. Respektíve dokonca dvaja. Ťažko povedať, ktorý z nich je obludnejší. Ten, ktorý ľudí unáša a následne sťahuje z kože, alebo ten, ktorý ich „iba“ zabije a skonzumuje?
Dá sa za horor považovať film so sériovým vrahom? Kde je tá čiara, keď príbeh začína byť hororom? Pri skonštatovaní, že film 50:50 s Josephom Gordonom-Levittom je horor, lebo ukazuje tvrdý boj mladého muža s rakovinou?
Jasné. Najdrsnejšie, najstrašidelnejšie veci ponúka realita. Svet hryzie a čím je človek starší, tým väčšie problémy zažíva (alebo ich len intenzívnejšie prežíva?). Mnohé sú toho charakteru, že by sme radšej stretli Chuckyho v temnej nočnej uličke, než by sme mali sledovať, ako leukémia zaživa rozožiera niekoho, koho milujeme.
Na strane tretej, čo môže byť strašidelnejšie, ak nie šialený kanibal?
Hranica medzi žánrami je skrátka tenká. Zvlášť pri hororoch a trileroch to platí dvojnásobne.
Takže čo? Je Mlčanie jahniat horor? Nie je?
Mnohí za majstrovské horory považujú Čeľuste, prvý Piatok trinásteho a Psycho. V žiadnom z nich sa plus-mínus nevyskytuje ani milimeter nadprirodzených prvkov.
Musí ale film nutne za každú cenu stoj čo stoj obsahovať nadprirodzeno, aby sme o ňom mohli hovoriť ako o horore?
Samozrejme, že nie.
A naopak: to, že film obsahuje nadprirodzené prvky, ešte automaticky neznamená, že je to horor. Duch s Patrickom Swayzeom je hocičo, ale horor naozaj nie. Z ďalších obdobných prípadov menujme napr. (film) Cujo alebo Hitchcockových legendárnych Vtákov.
Horor má proste veľa podôb.
Beštiality, aké v priebehu desaťročí divákom poskytli tvorcovia série Hannibal Lecter, dosahujú impozantnú nadmorskú výšku. Ani v niektorých „stopercentných“ a „čistých“ hororoch sa nevyskytujú také zvrátené zvrátenosti a krvavé úchylnosti, ako vo filme Hannibal alebo v seriáli s Madsom Mikkelsenom.
Hoci sa akiste nájde veľa ľudí pochybujúcich o tom, či lecterovčiny sú horory, Lecter sa tým v zákulisí dobre baví a medzitým sa stihol zaradiť medzi ikony žánru.
Fenomény.
Legendy.
Aj keď je to obyčajný chlapík, vlastne ani nie je fyzicky nijako extra silný (skôr naopak), dnes ho bez jediného premýšľania staviame po bok hororových kreatúr Votrelec, Predátor, Freddy Krueger, Critters, Michael Myers… či ostatne Norman Bates a žralok z Čeľustí.
Séria Hannibal Lecter je taká životaschopná zrejme najmä vďaka Thomasovi Harrisovi a jeho spisovateľskému umu. Tento pán písal skutočne dobré mužské charaktery. Takisto ale vynikajúco a prepracovane tvoril ženské, čo je najvýraznejšie vidno prirodzene na Starlingovej. Aj na manželke Willa Grahama, ktorá vidí, ako kruto sa práca na manželovi podpísala a paradoxne práve preto mu s krvácajúcim srdcom dovolí vrátiť sa opäť do akcie. Aby sa posledný raz pozrel do tváre zlu a pokúsil sa s ním raz a navždy zúčtovať, uzavrieť isté kapitoly vo svojom živote a stať sa plnohodnotnejším manželom a otcom.
Okrem toho Harris pred hlúpymi, efektne samoúčelnými akčnými sekvenciami, v ktorých muži spravodlivosti v noci naháňajú vrahov, uprednostňuje procedurálne záležitosti, chladnokrvné vyšetrovacie procesy, profesionálne metódy polície a FBI, zhromažďovanie dôkazov atď.
V nasledujúcich článkoch tohto seriálu sa pozrieme Lecterovi na zúbok (hmm). I keď to na prvý pohľad tak nemusí vyzerať, v skutočnosti sa Harrisovi a spol. podarilo, možno ani sami nevedeli ako, kedy a prečo, vytvoriť úctyhodné univerzum. Máme k dispozícii filmy, sequely, prequely a knihy, ale taktiež niekoľko seriálov. V dohľadnej budúcnosti načrieme hlbšie do minulosti, pripomenieme si kuriózne pikošky, chuťovky zo zákulisia, ako i tu viac, inde menej čakané súvislosti. Zatiaľ si dajte prestávku na načerpanie nové sily. Budete ich potrebovať.
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.