Noví rytieri Řádu fantasy boli síce známi už pred časom, no o Nositeľovi meča sa rozhodlo až na Parcone 2001 – conanom minulý víkend v areáli pražskej škole Benita Juareza. Samotný obrad síce poznačilo počasie (Perún očividne nechcel, aby som bol pasovaný kresťanským rituálom :-), no napriek tomu…
Efektným začiatkom pasovacieho rituálu sa stalo defilé všetkých v sále prítomných rytierov. Vychádzali pekne na pódium (premočené dažďom, ktorý padal aj cez strechu telocvične), a musím sa priznať, že ten kus kameňa, čo mám v hrudi, sa pri tomto pohľade poriadne rozbúšil. To viete, aj keď je táto súťaž (ako Egon Čierny rád vyhlasuje) hrou dvoch mužov, má svoj kredit a stáť na pódiu v jednom rade s Janom Kantůrkom, Janou Rečkovou, Jardom Mosteckým či Ivanou Kuglerovou – to je pocta. Cink, kvap, prvá slzička ;-)
Víťazkou súťaže a teda Nositeľkou meča sa tentoraz stala Zdenka Lukovská (s novelkou Jestřábí kletba), a až za ňou sme sa umiestnili my, teda ja (Rastislav Weber: Uzavretý kruh) a Ďuro Červenák (s románom Rogan, Ďuro na con neprišiel, jedným z dôvodov môže byť fakt, že on už Nositeľom meča je – už dva roky ;-). A aj keď ma trošičku mrzelo, ze som ten rímsky gladius nevyhral, musím čestne priznať, že víťazke, odenej v štýlovom kostýme, sekol viac… Nuž, plášť, ktorý sa vlní z pôvabných pliec je iná trieda než moje „kraťasy“ ;-)
Zlatým klincom rituálu mala byť ešte veľkolepá fantasy show plná mečov a ohňa, no – ako som povedal – počasie bolo proti. Show sa napokon zmenila na vtipnú, no kratučkú ukážku stretu dvoch šermiarskych škôl – talianskej a nemeckej. Nuž, a tak sa prítomní (nielen) rytieri dozvedeli, ako to bolí, keď sa stretne dexter kvarta s býkom ;-) Bolo to príjemné osvieženie večera, aj keď – Perun nás určite okradol o silnejší zážitok. Ech, starí bohovia…