 |
Ahojte!
Dnes nebudem plytvať slovami na autora.
Opäť vyšiel rad na moju mikropoviedku. A čo už povedať o sebe? Čo by vás nezaujímalo, to nemá zmysel písať, a to, čo by vás mohlo zaujímať, je príliš pikantné, aby som si to nenechal iba pre seba.
Manželstvo je jedna z najvďačnejších tém na humoristické alebo cynické literárne spracovanie. Jeden takýto pokus vám ponúkam aj ja.
mišo jedinák
Manželka ako nová
„Kde si bola?“ spýtal sa Marten rázne. Jeho rozjarená manželka sa práve vrátila z flámu. „Alebo by som sa mal spýtať s kým?“„Uvoľnite sa, pán profesor,“ dýchla mu do tváre drahú whisky.
„Štetka!“
„Oslavuj život, suchárik môj,“ zatiahla a zviezla sa na podlahu. „Joj, tá plávajúca podlaha naozaj pláva,“ rozchichotala sa.
„Lina, takto to ďalej nepôjde.“
Martenova polovička sa pokúšala po štyroch odplaziť do spálne.
„Pôjde, neboj sa. Len si trochu zdriemnem,“ ubezpečila ho a začkala.
Marten zazrel pod jej uvoľneným tričkom hompáľajúce sa prsia. S odporom sa odvrátil. Bohvie, kto sa s nimi pohral dnes. S Linou už dlho nežili ako normálni manželia.
„Pomôžem ti.“ Chytil ju za ruku a zodvihol.
Lina nespolupracovala. Zvrtla sa na päte a znovu klesla na podlahu.
„Bum!“ povedala ako malé dieťa. „Ha, ha, ha.“ Odkväcla a premohli ju driemoty.
„To stačilo,“ zamrmlal Marten a pootváral okná, aby z miestnosti vyhnal pach alkoholu. Potom vzal ženu pod pazuchy a dotiahol ju do laboratória. Vyzliekol z nej šaty a bezvládne telo nešetrne spustil do transformátora.
„Do zajtra z teba bude anjel,“ mrmlal si, keď zatváral veko prístroja. Teoreticky mal transformátor zlikvidovať telo s pôvodným vedomím a následne vytvoriť duplikát, ktorého vedomie bude požadovaným spôsobom modifikované. Teoreticky. Prístroj bol zatiaľ iba v experimentálnej fáze, ale Marten už nedokázal trpieť manželkine výčiny.
Naposledy sa zahľadel na Linu. „Prečo si taká krásna, ty mrcha?“ povedal trpko a otočením páčky nechal do transformátora natiecť aktívnu želatínu.
„Dobrú noc,“ povedal Marten a odišiel.
Celú noc takmer nespal. Trápili ho výčitky svedomia, že sa rozhodol použiť nedokončený prístroj.
Zobudila ho vôňa kávy. Otvoril oči a usmial sa.
„Dobré ráno, spachtoš,“ povedala Lina a položila mu na perinu podnos s horúcim nápojom a jahodovým koláčom. „Čerstvo upečený,“ povedala a pobozkala ho na líce.
„Už som ti povedal, že si nádherná?“
„Najprv raňajky, potom ostatné, ty lichotník,“ pichla mu prstom do brucha.
Marten v duchu zajasal: podarilo sa! Zahryzol do koláča. Bol fantastický.
Z vedľajšej miestnosti sa ozvalo tľapkanie bosých nôh na drevenej podlahe. Marten prestal jesť. Do spálne vstúpila Lina.
„Ty si už hore, spachtoš? Musíš ochutnať môj čučoriedkový koláč,“ zaštebotala a posadila sa vedľa prvej Liny.
Vo dverách sa objavila tretia Lina a spoza nej sa ozývalo tľapkanie minimálne ďalších troch párov nádherných chodidiel.
„Dobré ráno, spachtoš,“ pozdravili zborovo.
Marten preglgol.
„Všetko je zle,“ hlesol.
„Nechutí ti?“ zosmutnela prvá Lina.
„Ochutnaj z môjho,“ ozvali sa ďalšie štyri.
Napchali ho do prasknutia. Bál sa odmietnuť, mal strach, že by ho k tomu svojou presilou aj tak prinútili.
„A teraz, pán profesor,“ povedala Lina a zbavila sa zástery – jediného odevu, ktorý na sebe mala, „keď ste načerpali energiu…“
Ostatné ju nasledovali. Marten slabo zaprotestoval, ale sotva sa vládal pohnúť.
„Manželské povinnosti,“ zvýskli Liny a vrhli sa na posteľ.
Skôr ako sa Marten stratil pod záľahou teplých tiel, na chvíľu celkom jasne začul približujúce sa tľapkanie chodidiel celej armády manželiek.