 |
Výzva!!!
Milí autori (slávni, osvedčení aj ašpirujúci), milí priaznivci Ohnivého pera, pokiaľ máte v hlave alebo v šuflíku krátke poviedky (cca do 5 normostrán), sem sa s nimi! Ohnivé pero čaká a jeho plamene sú hladné. Nedovoľte mu vyhorieť, priložte aj vy svoje polienko! Čakám vás na adrese jedinec@centrum.sk.
Čafte!
Zem navštívili hádam miliónkrát a ešte neraz sa vrátia. Vieme, akí naozaj budú? Sme pripravení prijať ich dôstojne alebo na nás číhajú nečakané komplikácie?
To sú otázky, ktoré si ľudstvo kladie odnepamäti. Alebo aj nekladie, len my, fantasti, si to radi tak predstavujeme. Každá odpoveď je iba ničím nepodloženou hypotézou, postavenou obvykle na našom chápaní správania sa prírodných tvorov. No na rozuzlenie tohto problému si budeme musieť počkať, kým naozaj nepristanú, prípadne kým sa neodtajnia archívy Zóny 51 :o).
Zatiaľ vám ponúkam moju predstavu scenára prvého kontaktu…
mišo jedinák
Komedianti
Mimozemská raketa dosadla na zem. Emilio Rodriguez dotykom skontroloval, či má odistenú zbraň.„Pripravte sa,“ povedal Michailovi a Rogerovi. „Komu bude do smiechu, ten to schytá.“ Zdvihol ruku s ovládačom, ktorým mohol aktivovať prístroj generujúci elektrické šoky v kombinéze ktoréhokoľvek člena tímu vrátane seba.
Roger s Michailom kývli hlavami, že rozumejú. Na boku rakety sa objavil otvor.
Kapitána Rodrigueza vybrali za veliteľa uvítacieho výboru kvôli chladnokrvnému mysleniu, odhodlaniu, pohotovým reakciám a chýbajúcemu zmyslu pre humor. Ako jediný z trojice dostal zbraň pre nepravdepodobný prípad, že by sa niečo zvrtlo. Jeho hlavnou úlohou nebolo udržať pod kontrolou návštevníkov, ale zabrániť pozemským zástupcom, aby sa rozosmiali.
Už pri prvom kontakte cez takzvané Okná sa ukázalo, že jednanie s mimozemšťanmi nebude ľahké. Nemali nevyspytateľnú povahu ani sklony k agresii. Problém bol v tom, že vyzerali ako štvornohé grilované kurčatá s vypúlenými očami. Namiesto zobáku mali čosi ako mäsité špagety stlačené medzi dvoma čiastočne priehľadnými lalokmi. Operátori komunikačných Okien dostávali pri pohľade na mimozemšťanov pravidelne záchvaty smiechu spôsobené najmä kňučavými zvukmi cudzincov a lalokmi, ktoré sa občas nadúvali do tvaru menšieho balóna. Podľa vedcov to mohli byť ich pľúca.
Ľudia sa nemohli z mimozemšťanov smiať. Bolo by to voči nim neúctivé a navyše nebolo známe, na akej úrovni je ich vojenská technika. Operátori museli absolvovať kurzy na potláčanie smiechu. Ľudia boli vopred varovaní, ale prvé obrázky mimozemšťanov napriek tomu vyvolali salvy smiechu otriasajúce planétou. Vesmírni druhovia sa okamžite dostali do stredu záujmu zábavných programov.
Keď prišli mimozemšťania s návrhom na prvý fyzický kontakt, Svetová vláda stála pred zložitým diplomatickým problémom. Nakoniec sa rozhodli zostaviť uvítací tím, ktorého členmi mali byť profesionáli.
Z rakety sa vysunula naklonená plošina a na Zem zostúpil prvý predstaviteľ inej civilizácie.
Emilio Rodriguez sa zachvel. Naživo vyzerali návštevníci ešte komickejšie ako na záznamoch z Okien. Vedel si domyslieť, čo to na Zemi spôsobí.
Michail si zahryzol do pery a od Rogera sa ozvalo krátke syknutie.
„Štípte sa do nohy,“ zavelil Rodriguez a pevnejšie stisol ovládač.
Mimozemšťan sa pohol a v otvore sa objavili ďalší dvaja. Pri chôdzi sa kolísali.
„Promenáda v plavkách,“ povedal Michail.
Roger explodoval a vzápätí ním prešiel elektrický prúd. To ho trochu upokojilo.
„Ja to nezvládnem,“ povedal Michail s namáhavo potláčaným smiechom.
„Ticho!“ zahriakol ho Rodriguez a vykročil.
„Nech sa prestanú kolísať,“ chrčal Roger.
Rodriguez zodvihol ruku v priateľskom geste. Mimozemšťan sa k nemu rozbehol. Špagety ho plieskali po tvári. Kapitán o sebe prvýkrát zapochyboval.
Michail s Rogerom sa postavili vedľa Rodrigueza. Tváre mali červené a z očí im tiekli slzy.
Mimozemšťania sa uklonili. Kapitán si pustil elektrický šok.
„Vitajte…“ zasipel Roger a zasalutoval. Mimozemšťania začali kývať hlavami zboka nabok a laloky sa im nafúkli.
„…na Zemi,“ dokončil Michail a dohodnutým gestom si vyžiadal od kapitána šok.
Návštevníkom spľasli laloky, no len čo prehovoril Emilio Rodriguez, znovu sa nafúkli.
„V mene Svetovej vlády…“
Laloky celkom spriehľadneli a začali sa natriasať.
„…sme boli poverení…“ pokračoval kapitán s vypätím síl.
Spod špagiet sa ozvalo kňučanie. Jeden z mimozemšťanov si kľakol na predné končatiny a udieral hlavou o zem.
„…poverení…“ habkal zmätený Rodriguez a zároveň vyslal šok Rogerovi, ktorý akoby sa snažil napodobniť kňučanie mimozemšťanov.
„…sme boli poverení,“ zakončil kapitán predčasne svoj príhovor a predpisovo zasalutoval.
Všetci traja návštevníci kľačali, bili hlavami o zem a kňučali. Roger sa zvíjal od smiechu a Michail ležal na zemi, ale kapitán ich neokríkol. Pozoroval pulzujúce laloky mimozemšťana, ktorý sa mu plazil pri nohách.
„To nie sú pľúca,“ povedal nahlas, aby ho bolo počuť cez vysielačku pripnutú na krku.
Prvý mimozemšťan sa postavil, akoby sa spamätával z akéhosi záchvatu a vypustil z lalokov vzduch.
Emilio Rodriguez sa už zase ovládal. „To nie sú pľúca,“ zopakoval.
Mimozemšťan zakňučal. Jeho laloky sa zmenili na dve lopty.
Rodriguez siahol po zbrani.
„Oni sa z nás smejú,“ konštatoval chladne a zamieril priamo medzi špagety.