Orfeovský stroj

Aldridge Ray

Druhý diel trilógie o zabijakovi plnom emócií nás zanechal v neistote. Ruiz Aw odplával z Mořských věží, síce do ďalšieho nebezpečenstva (ostrov ľudožrútov), no zdalo sa, že je z najhoršieho vonku. Porazil predsa Vládce všeho… Čakal ho už len vzťah k Nise, bývalej Faraoskej princeznej, poriadne naštrbený, no so silným potenciálom. Ale… Ray Aldridge ma celkom prekvapil, až posledná kniha trilógie Emancipátor je tým pravým orechovým. Je to príjemná, akčná a miestami vtipná space opera s celkom originálnymi nápadmi a výborným spádom.

Dej tretej knihy vlastne už len rozvíja a spája dejové línie prvých dvoch dielov. Ruiz Aw sa síce zaplieta do ďalších problémov (otrokársky ostrov Roderigo, virtuálny archív), no všetko speje k mohutnému finále, kde sa skutočne začne biť každý s každým. Pirátski lordi medzi sebou, Roderigánci so zabijakmi z hradu Delt, a šialená otrokárka Corean neváha zabiť aj vlastných služobníkov, len aby sa dostala na kobylku Ruizovi. A ten síce získava čoraz viac škrupulí, no zároveň nestráca svoje príslovečné šťastie a darí sa mu, na čo siahne (okrem Nisy – tam si siahnuť nemôže :) Zabíja, aby nebol zabitý a darí sa mu.

Ray Aldridge síce v trilógii Emancipátor nedosiahol vrchol, aký predviedol v zbierke Dilvermoon, no aspoň v Orfeovskom stroji sa dostal poriadne vysoko. Ani nie tak nápadmi – tie sú, až na samotný Orfeovský stroj, pomerne bežné – no predovšetkým vykreslením vzťahu Ruiza a Nisy. Pravda, ani tu nejde o nič výnimočné, každá poriadna telenovela pitve podobné problémy, no Ray Aldridge vykresľuje ich vzťah na pozadí takých vybičovaných situácií (napr. Ruiz v ľudských jatkách), že si čitateľ chtiac či nechtiac obhrýza nechty ;-) A drží palce (ak mu nejaké zvýšia). V románoch tohoto typu (drsných krvákoch) nestretávam takéto emócie bežne a práve preto ma Ray Aldridge prekvapil.

A samotná love story pritom nijako nespomaľuje dej, ktorý sa ženie od vraždy k súboju a od prestrelky k všeobecným jatkám. V Orfeovskom stroji smrť triumfuje a „kto si bez míny, hoď kameňom“. Keď Ruiz usúdi, že nemá prečo bojovať, bojuje ešte lepšie…

Je to príjemná oddychovka s hrdinami, ktorým sa dobre držia palce. Záporáci vyhynú (takmer všetci), kľaďasi prežijú (väčšinou) a o to ide.

Hodnotenie – 7,5/10


9. novembra 2001
Rastislav Weber