Kniha Osudový zvrat americkej spisovateľky Catherine Asaro sa mi dostala do rúk pomerne neskoro – vyšla totiž už v roku 1999. Dôvod, prečo som sa k nej dostal až teraz, je dosť zvláštny. Kniha bola odsúdená Vivisektorom Ikarie 1/2000 na popravu – a tak sa dostala mimo moju pozornosť. Dostala dve a pol hviezdičky a nálepku červenej knižnice – a nálepku knihy bez akejkoľvek invencie. Pán Vlado Ríša sa nerozpakoval v tom istom čísle časopisu pochváliť Conana a rozdupať na kopytách space operu, ktorá sa môže pokojne postaviť vedľa Simmonsovho Hyperionu alebo Vingeovho románu Oheň nad Hlubinou. Nuž, ale proti gustu žiaden dišputát… Poďme sa na Osudový zvrat pozrieť hlbšie – je to predsa len kniha, ktorá sa stala tipom servera sci-fi.cz a ktorej som dal ja 10/10.
Snívajú jaegernauti o Freudovych ovečkách?
Hovorí k vám Zabo, váš palubný počítač. Uvoľnite sa a dovoľte vášmu neurálnemu interface vstup do psípriestoru. Urobte tak… TERAZ! Pozor! Kontakt štítu s lúčom nepriateľskej lode o desať sekúnd… deväť… osem… Vitajte v svete, kde sa telepatické technológie Skolianskeho impéria stretávajú s hrubou vojenskou silou geneticky zdeformovaných Aristov, vitajte v svete Rubínovej dynastie! Catherine Asaro – spisovateľka z lásky k písaniu a profesorka fyzikálnej chémie z povolania – vás pozýva na strhujúcu cestu fantázie podoprenej vedou. Pripútajte sa, prosím, nepriateľ má kvarky pekelne nízko ;-)
„Rubínová dynastie, díl Osudový zvrat, je první část tetralogie…“ hneď úvod recenzie pána Ríšu ma po prečítaní knihy zarazil. Ak si už dal tú námahu a pozrel sa po inej tvorbe autorky, mal natrafiť aj na skutočnosť, že Rubínová dynastie nie je tetralógiou. Je to cyklus viac menej prepojených románov, ktoré využívajú rovnaký podklad pre dej – svet troch súperiacich vesmírnych mocností: Spojencov (ľudí zo Zeme a kolonistov, ktorí vesmír osídľovali zo Zeme), Skolianského impéria (pochádzajú z časti ľudstva, ktorá bola v pozemskom praveku unesená cudzou rasou – Skoliani sa vyznačujú silnou podporou psí technológií – telepatiou) a svet Nubijskej dohody (ríša, ktorá je vytvorená ľuďmi s umelou genetickou poruchou – Aristami – so sadizmom v krvi). Kniha Osudový zvrat je uzavretým príbehom dvoch ľudí, ktorí sa nikdy nemali stretnúť inak ako v boji na opačných stranách. Kniha je uzavretá aj napriek tomu, že pani Asaro napísala jej pokračovanie (Zářivé hlubiny, FANTOM Print 2000). Nuž, všetci sme omylní – i keď šéfredaktorovi časopisu by takéto veci nemali utiecť. Mal by vedieť, že prehlásením knihy za nekonečný cyklus môže čitateľov odradiť…
„Kniha je plná spletitých kroků osudu, nepředvídatelných kroků jednotlivých hrdinů, ale v podstatě jde o milostný román, navíc napsaný ženou… Přes veškerou spletitost nejde opravdu o nic jiného… úroveň knihy nepřesahuje laťku, kterou bych nazval docela slušné čtivo.“ Toto povedal o knihe pán Vlado Ríša. Nuž, ak odhliadnem od podivného názoru na literárne schopnosti žien, aj tak mi to nesedí s obsahom románu. Kniha je totiž všetko, len nie obyčajná alebo stereotypná. Osudový zvrat totiž napísala pani, ktorá vedie výskum v oblasti fyzikálnej chémie, využitia kvantovej teórie na popis väzieb atómov a molekúl, a ktorej manžel je astrofyzikom NASA… a tieto vedomosti dala aj do románu. Iste, kniha je príbehom Sauscony, imperiálneho následníka Skolie a Jaibriola II, budúceho cisára Jubijskej dohody – no ich vzťah vyrástol na pozadí vojnového konfliktu, kde lode invertujú do imaginárneho priestoru a kde Skoliania využívajú SkolNet, intergalaktickú počítačovú sieť, ktorú tvorí spolovice hardware a spolovice psíware – sieť telepatických operátorov. Nuž, ak toto pán Ríša už niekde čítal, tak potom klobúk dolu pred ním – očividne číta knihy z paralelného vesmíru, kde podobný román napísal Homér pred bránami Tróje.
Kniha je vzácnou kombináciou fantázie a vedy a vojny a lásky. Fantázia pani Asaro je obdivuhodná (vytvorila si logicky fungujúci svet v priestore tisícok svetelných rokov), ale viac ma potešilo podloženie jej sveta súčasnými znalosťami. Inverzia lodí do imaginárneho priestoru, spôsob ako sa vyhla následkom dilatácie času a žiarenia pri rýchlosti svetla – očarilo ma to. Toto nie je žiadne bezduché sekanie mečov a zosielanie fireballov, toto je niečo, čo môže fungovať aj v našom šedivom vesmíre. Do deja autorka vložila čriepky znalostí – ako fungujú zbrane, ako skladovať antihmotu bez hrozby anihilácie, ako komunikovať v hyperpriestore, aké sú dôsledky genetických manipulácií etc etc. Ak vás nebaví neustále čítať o svištiacich laserových lúčoch a podobných sprostostiach – potom je toto kniha pre vás.
Kniha sa číta na jeden dúšok. Na svoje si prídu milovníci akcie – Sauscony, rozprávačka príbehu, je totiž imperiálny jaegernaut – bojovník telepat, ktorého schopnosti sú zosilnené množstvom implatnátov (štíty, zosilnené reflexy, počítačová podpora rozhodovania, zvýšená rýchlosť nad prirodzené schopnosti svalov a šliach… skrátka stroj na zabíjanie v ľudskej koži). Ak rozhneváte Sauscony (skrátene Soz), tak si koledujete o miesto v urnovom háji. Soz prichádza na koreň záhade, ktorá môže ohroziť osud oboch veľkých súperov – Skolianov aj Jubijcov, a tým spúšťa lavínu udalostí, ktoré vyťahujú bojové stíhačky z hangárov, zhromažďujú generálov v štáboch oboch strán a privolávajú Smrť – ktorá sa musí naklonovať, aby stihla byť všade…
Príbeh je však predovšetkým o emóciách. Catherine Asaro je totiž (chválabohu) ženou a tento jej pohľad na svet posunul román ešte o stupienok vyššie. Bez lásky a nenávisti, ktorá je hybnou silou vesmíru by totiž Osudový zvrat ostal na úrovni obyčajnej strieľačky, bojovej hry pre chlapcov. No pani Asaro na to šla inak. Soz je síce elitným zabijakom, no jej psychika je zraniteľná a zranená až až. Preto koná tak, ako koná, a preto v jej stopách ostávajú mŕtvoly. Preto navštívi imperiálneho psychiatra a preto sa aj v zápale boja rozpráva so svojim počítačom o zmysle života. Bez toho, aby bola Soz tým, čím je, by príbeh nemohol logicky skončiť… Tajomstvo budúceho cisára Jubijskej dohody by ostalo ukryté na dne jeho duše a vesmír by nedostal šancu stať sa lepším miestom pre život. Takto sa vďaka Soz rozpútava konflikt, ktorý zmení vesmír… Lode invertujú do hyperpriestoru a SkolNet praská preťažením. Vesmírne križníky a fregaty sa stretávajú v bojoch o planéty – no rozhodujúcim sa aj tak stane súboj pár ľudí – súboj, kde nepadne jediný výstrel. No ručím vám za to, že si budete obhrýzať nechty!
Vzhľadom na kopec nápadov sa nedá na malom priestore rozprávať o všetkých. Štyristo strán je občas čistou space operou, občas cyberpunkom, akčnou detektívkou, vesmírnym Indiana Jonesom, psychologickým románom, červenou knižnicou (áno, dôjde aj na sex :), no predovšetkým ostáva vynikajúcim príbehom hrdinov, ktorým stojí za to držať palce. Jednoznačne vám knihu doporučujem – nepáčila by sa vám iba vtedy, ak máte citlivosť betónového kvádra (ako o sebe povedala Soz).
Prečo nemôže byť román o láske dobrou sci-fi, pán Ríša? Prečo nedostala Sauscony Valdoria šancu dostať sa k čitateľom? Má Conan stého parazita (nič proti J. Maddox Robertsovi) viac nápadov ako vesmír pani Asaro???