 |
Kto si prečítal moju minulotýždňovú recenziu na Ľavú ruku boha, vie, že Posledné štyri istoty sú pokračovaním fantasy románu, ktorý sa na pultoch našich kníhkupectiev objavil minulý rok. Skôr než sa však dostanem k samotnej knihe, chcela by som upozorniť na fakt, že všetko, čo Hoffman vytvoril, je také priemerné, že to čitateľovi ledva utkvie v pamäti.
Od prečítania knihy Posledné štyri istoty ubehol mesiac a skutočne je ťažké spomenúť na asi polovicu z toho, čo sa tam dialo, o závere ani nehovoriac. Pre osvieženie pamäte som si pri písaní recenzie nalistovala posledné strany, ale mám pocit, ako keby som to ani nikdy nečítala. To isté sa stalo aj s prvou časťou, ktorú som síce čítala rok dozadu, ale zapamätala som si len úbohých desať percent a knihu som si musela opätovne prečítať. Na vine však očividne nie je Alzheimer.
Po obsahovej stránke je táto kniha ešte slabšia ako predchádzajúca. Na svete ostali posledné štyri istoty, a to Smrť, Súd, Nebo a Peklo. A prichádza piata. Thomas Cale. Ten sa stáva nedotknuteľným a nenahraditeľným článkom v pláne spasiteľov na záchranu ľudstva. Stáva sa vojenským stratégom a trénuje skupinu mužov, ktorých zachránil z väzenia pred istou smrťou. Henri Zahmlievač sa ho snaží zachrániť a Kleist uteká. Na moje i jeho vlastne počudovanie, si nájde dievča a neskôr sa prižení do kmeňa, ktorý sa živí zbabelým kradnutím.
Hlavným nosníkom celého príbehu je opäť Cale. Tentoraz to však nie je týraný chlapec túžiaci po slobode, ale vraždiace monštrum plné hnevu. Vo vzťahu tyrana Bosca a chovanca Calea nastal výrazný obrat a tentoraz sa zdá, že Bosco slúži „Anjelovi smrti“ a nie naopak. Cale sa správa ako rozmaznané decko, ktoré nevie čo od dobroty, a požaduje čoraz viac. Skúša, kam až siaha Boscova novonadobudnutá ochota a neraz šliapne cez pomyselnú hranicu.
Nieže by bol v prvej časti Cale ukážkovým hrdinom, ktorého si okamžite obľúbite, ale v Posledných štyri istotách je priam neznesiteľný a máte chuť dať mu pár výchovných. Jediný dôvod, pre ktorý by ste s ním mohli súcitiť, je zmena vzťahu s Arbel. Ale dá sa na ňu vôbec hnevať? Dostala ponuku, ktorá sa neodmieta. Cale sa síce zlostí a zlostí, ale čitateľovi je to jedno a jedno. Autor to teda ani v tomto prípade poriadne nepremyslel a nedosiahol to, čo mal v pláne. Smola.
Opäť sa tu stretávame s predchádzajúcim problémom ohľadom autorovej (ne)originality. A tak v temnom stredoveku nájdeme doláre, korčule, Ivana Hrozného, Nórsko, Tunis a dokonca aj upálenie Jána Husa, ktoré síce nie je absolútne „off topic” ale naozaj sa nedalo vymyslieť nič iné?
Ak prvá časť sklamala očakávania, druhý diel sa vám vysmeje do tváre. Vopred sa ospravedlňujem tým, ktorých uspokojujú nekonečné opisy vojenských stratégii a vyžívajú sa v každom vrazení noža do protivníkovej hrude. Ak by som po takom niečom túžila, zapla by som si vojnový film a nesiahla po fantasy.
Čo nás teda čaká v ďalšom pokračovaní? Smrť nudou? Nanešťastie sa my, masochisti, už vidíme o rok, ako držíme v rukách tretiu časť a hromžíme na svoju hlúposť a naivitu, že sme sa dali zasa nalákať.
P.S.: Predám obe časti za výhodnú cenu!
Posledné štyri istoty
Autor: Paul Hoffman
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2011
Počet strán: 319
Prekladateľ: Michal Jedinák
Hodnotenie: 40%