Clive Barkera určite nie je nutné nikomu predstavovať. Majster hororu (Book of Blood 1–6), spisovateľ dark fantasy (The Thief of Always) a pán absurdnosti (Abarat). To všetko je on, pán spisovateľ, ktorý nás desí svojimi mrazivými príbehmi a pozýva do svojich nadprirodzených svetov. Ale čo sa stane, keď autor Barkerovho formátu dostane chuť na zmenu? Presne to je Galilea.
Po tejto knihe som siahol, lebo som sa chcel ponoriť do jedného z Barkerových originálnych svetov a vychutnať si poriadne mrazivé dobrodružstvo. Zo začiatku sa príbeh veľmi pomaly rozbiehal, ono to vlastne ani príbeh nebol. Celá kniha je akási biografia dvoch rodín, čiže niečo ako rodinná sága (znie to desivo, ale je to tak), poprepletaná rôznymi príbehmi rôznych osôb. Rozprávačom je Maddox, žijúci v podivnom dome, plnom podivných udalostí. Tento dom, L´Enfant, bol navrhnutý a postavený milencom jeho nevlastnej matky, Thomasom Jeffersonom. Maddox píše knihu o svojej rodine a všetko, čo sa jej prihodilo. Takže Galilea sa prakticky odohráva v dvoch rovinách, retrospektívna od najstarších čias, ktorá pomaly cez množstvo minipríbehov prechádza do súčasnosti prostredníctvom Maddoxa, a druhá, odohrávajúca sa v súčasnosti Maddoxovho rozprávania, kde komentuje všetko, čo sa práve deje v dome, čo sú krátke výlety po mystickom dome L´Enfant, kde sa postupne odhaľujú skutočnosti, ktoré nevyhnutne dopĺňajú dej načrtnutý v Maddoxovej rodinej ságe.
V centre diania sú dve dynastie, mamonárska dynastia spoločensky vplyvných Gearyovcov a na druhej strane rodina Barbarossovcov, utiahnutá vo svojom dome a ukrývajúca sa pred celým svetom. Maddox patrí k Barbarossovcom, ktorých charakterizuje ich jedinečnosť, čo je aj dôvodom ich neustáleho ukrývania. Matka Cesaria a otec Nicodemus sú polobohovia starší než Kristus a ich deti zdedili určité magické dary, až na Maddoxa, jeho magická sila je v pere a papieri. Navonok sú obidve dynastie diametrálne odlišné, ale pod povrchom ich spája mnoho udalostí a jedna osoba, okolo ktorej sa to celé točí a ktorá je vlastne aj hýbateľom celého príbehu Galilea.
Galilea, iný ako jeho rodina, má mnoho darov a možností, ktoré nevyužil, ale na druhej strane mu boli ponúknuté rôzne iné, ktoré využil, ale na ktoré nie je vôbec hrdý. Spojovníkom obidvoch rodín je tento Galilea a vlastne je aj príčinou nevraživosti medzi nimi. O tejto vskutku zaujímavej osobe nechcem veľa prezrádzať, lebo on je hlavným objektom odhaľovania rôznych tajomstiev a autor mu venuje mnoho miesta, kde sa prejavuje aj Barkerov zmysel pre psychológia svojich hrdinov. Je zaujímavé si všímať Galileov života dlhý niekoľko stovák rokov, jeho depresívne nálady ako aj finálový návrat márnotratného syna.
Predtým ako som začal čítať, som si všimol v knihe rodokmeň obidvoch rodín. Najprv mi to pripadalo ako zbytočnosť a Barkerov výstrelok, ale nič nie je v tejto knihe zbytočné, ani rodokmeň, ani to, čo obsahuje táto kniha. Barker rozohráva na veľkom priestore veľké epické divadlo s veľmi veľkým množstvom osôbi a aj tým najmenej dôležitým venuje viac miesta, ako by si zaslúžili, ale to len preto, aby čitateľom priblížil podstatu ich charakteru a aby pochopili jeho úlohu vo svete Gearyovcov a Barbarossovcov. A s týmto súvisí aj rodokmeň, v časti zameranej hlavne na oboznámenie čitateľa s rodinou Gearyovou sa pohybuje veľmi veľa osôb, keďže nemajú božský charakter ako Barbarossovci a vizuálne stvárnenie jednotlivých príbuzenských vzťahov je veľmi nápomocné. S Barbarossovcami tento problém nie je, pretože ich je relatívne málo, čo sa týka v porovnaní s Gearyovcami. Osoby, ktoré nepatria priamo do rodiny, majú v knihe vymedzený priestor pre svoj vlastný životný príbeh.
Očakával som nejaký krvavý a chladný súboj medzi rodinami, ale tak to nie je. Tento súboj je prezentovaný ako séria intríg a udalostí z minulosti, ktoré spájajú obidve rodiny. Samozrejme, keď už Barbarossovci majú tú božskú podstatu, bol by hriech ju nevyužiť, ale aj to často jedným spôsobom, aj keď je Cesaria často označovaná ako chladná a nemilosrdná potvora. Nicodemov podiel je veľmi malý, koniec-koncov, čo by ste čakali od chlapa so záľubou vo falických symboloch a predmetoch a človeka posadnutého milovaním? Celková atmosféra knihy sa nepohybuje ani tak v rovine chladnokrvného hororu, ako by sa to čakalo od Barkera, ale skôr v rovine mysterióznej. Nachádza sa tam aj veľa prvkov detektívky, čím autor vytvára aktívny podiel čitateľov na príbehu a tým pádom im kniha sprostredkúva aj originálny zážitok.
Niektorých by mohlo od knihy odradiť, že vo veľkej miere je to aj romanca. Kde v hlavných úlohách figuruje narcistický Mitchel Geary a Rachel Pallenbergová. Krátka charakteristika – vzťah Mitchella a Rachel je pre Rachel ako rozprávka, vidiecke dievča si vezme vplyvného boháča, avšak čaro postupne vyprchá časom, ako zisťuje šokujúce odhalenia Mitchella a jeho rodiny. A tak sklamaná láskou nevie, čo si má počať, až do chvíle, keď celú situáciu zachráni, kto iný, než len sám veľký Galilea. Druhá vec, ktorá by mohla odradiť čitateľov, tá ich už zopár odradila, je, že sa autor venuje podrobnému popisu činnosti jednotlivých členov obidvoch rodín, čo sa týka ich úchylných sklonov. Preto je aj kniha odporúčaná dospelým čitateľom, ale slabšie nátury budú mať problém. Ale aj toto je súčasťou Barkerovej originálnej typizácie postáv.
Na knihe ma upútala obálka a keď som tam ešte videl meno Clive Barker, bral som to všetkými desiatimi. Na obálke Lesa Edwardsa je vyobrazený chlapík, ako stojí pred nejakou bránkou (ako vystrihnuté z exorcistu), spoza bránky vychádza hustý dym a v ňom sú vyobrazený rôzni démoni a satanáši. Na podnet tejto obálky som čakal, kedy sa v knihe vyrojí pekelná armáda, aby si to vybavila aspoň s jednou rodinou alebo kedy Cesarie povolá hordu nemŕtvych, ktorá roztrhá Gearyovcov na také kusy, že červy ani nebudú musieť žuvať. Až po prečítaní mi došlo, že je to vlastne umelecký obraz, akási forma metafory, čo ma privádza k tomu, že v monotematických pasážach používa autor veľmi poetický jazyk.
Galilea je množstvo príbehov odohrávajúcich sa v komplexnom literárnom svete vo veľmi širokom časovom rozmedzí, autor dokonca zachádza aj do americkej histórie, keď sa dej začne prelínať s Občianskou vojnou a pripája tak aj iné záležitosti z histórie v celkom pôsobivom spojení faktu a fikcie. Barker odviedol tejto knihe veľký kus práce na, veď nakoniec kniha má 720 strán, čo nie je najmenej. Knihu by som odporúčal hlavne osobám, ktoré nemajú príliš skúseností s Barkerovými dielami.