Päť haiku o živote, päť haiku životu
Tvoření z nestvořeného konec z počátku kdo o tom něco ví? Známe jen bránu mezi nimi, v niž vstupujeme při odchodu. Stvoření Ea
Poslední kniha Zeměmoří pokračuje. Dobré príbehy sa nesmrteľnosťou prelievajú do nekonečna variánt a prerozprávaní, tvoria z nestvoreného koniec z počiatku.
A tak – najnovší Le Guinovej titul obsahuje autorkin predhovor, medailón od Martina Šusta, mapku doplňujúce texty o jazyku, dejinách či písme Zeměmoří, no predovšetkým päť textov, dopĺňajúcich a osvetľujúcich známy cyklus. Milovníci autorky majú možnosť na menšej ploche vychutnávať autorkin štýl. Jemná, no dokonale prepracovaná charakterizácia postáv, dojímavé, avšak nesentimentálne vzťahy, bravúrne načrtnuté prostredie – jednoducho Le Guinová v najlepšej forme.
Oslovujúca nenápadnou jednoduchosťou, presvedčivá, pretože otvorená.
\"Když tvoříte nebo rekonstruujete svět…díváte se, co se děje, a snažíte se zjistit, proč se to děje, posloucháte, co vám říkají lidé a díváte se, co dělají, seriózně o tom přemýšlíte a snažíte se to vyprávět upřímně, aby příběh měl váhu a dával smysl(Předmluva,s.8)
Takto postupujúc, Le Guinová revitalizuje mýtus – pravda nie už ako recept na konanie, ale ako nádhernú ilúziu literatúry a etické posolstvo. V svete Zeměmoří ma všetko svoje miesto. Každú zmenu preto vnímame veľmi citlivo – a tak je napätie dosiahnuteľné s minimom dejových zvratov. Le Guinová neponúka heroickú fantazy – jej texty sú charakteristické pozvoľna sa odvíjajúcim dejom, naliehavosť konfliktu vyplýva zo vzájomných vzťahov medzi samotnými postavami a postavami a prostredím. Vo svete ustálených hodnôt necitlivá a nepremyslená zmena vedie k nerovnováhe, znamenajúcej zlo. Príbehy sledujú proces jej odstránenia – odvíjajúci sa tak, aby nevyvolal ďalší zhubný posun. Preto v príbehu pod názvom Na vysokých blatech Ged upúšťa od prenasledovania Iriotha, keď ten nachádza pokoj v liečení dobytka. Tvorca chaosu sa mení na usporiadavajúceho – jeho potrestanie by viedlo k zväčšeniu nerovnováhy – v zmysle ekologickom, etickom i estetickom.
Ideálom Le Guinovej sveta teda je idyla. Nie však idyla prejemnelého, vykonštruovaného sentimentalizmu a rokoka Európy 18.storočia, ale onen pradávny nádherný stav, ktorý v gréckych mýtoch poznáme pod názvom Zlatý vek. Zlatý vek nie je útekom človeka do prírody (ako ho prezentuje sentimentalizmus u Rousseaua), ale rekonštrukciou a znovuoživením všetkých jej dávno zabudnutých mohutností, zladením ktorých vzniká podivuhodná symfónia plnosti, poriadku, života a rozmanitosti. Je to čas po zazvonení rozprávkového zvonca, čas sypúcej sa vody a lejúceho piesku, existujúci v súzvuku krehkej rovnováhy činu a slova. Čas, ktorý nemusíme pracne a umelo zliepať, pretože raz nevyhnutne príde – tak ako koniec života či rozprávky.
Le Guinovej idyla Zlatého veku nenudí, lebo neodmieta \„nebezpečné stránky života\“. Naopak, pohlcuje ho ako celok, stravuje ho a je ním stravovaná – pretože ona sama životom v jeho čírej, neskalenej, veľkolepo ničím mimo seba samej nepodmienenej prapodstate je.
Pretože:
věci sa mění autorúm a čarodějkám se nedá vždy věřit nikdo neumí vysvětlit draka (s.11)
Ursula K.Le Guinová, Příběhy ze Zeměmoří, Praha Triton 2003, preklad Petr Kotrle328s., 299sk