Kvalitnej fantasy je na filmovom plátne málo – napriek súčasnému rozmachu fantastických filmov ako takých. Okrem Pána prsteňov „čistú“ fantasy takmer nestretneme – viac je akurát televíznych minisérií a videofilmov (Merlin, Odysseus, Mists of Avalon), prevažne z produkcie Hallmark Entertainment. O to viac ma potešil počin spoločnosti SPI, ktorá (aspoň na videopáskach) priniesla do našich končín klasickú anime fantasy – Princeznu Mononoke (pôvodný názov Mononoke Hime). Krásny príbeh o boji za záchranu čarovného lesa, pod ktorý sa podpísal aj Neil Gaiman (Nikdykde, Sandman) tak máme možnosť zhliadnuť s českým dabingom a netýrať si uši nemčinou ;-)
Čo sa týka spracovania, Princezna Mononoke je klasická anime – a tým je povedané všetko. Japonská kultúra (samuraji a ryža), démoni a dievčinky s veľkými… očami. Adekvátna hudba (stiahnite si záverečnú pieseň) a titulky, v ktorých by sa vyznal iba obyvateľ Krajiny vychádzajúceho slnka. Všetko úžasne nakreslené – prírodou počínajúc a démonmi či bohmi končiac. Na scenérie hôr, kde sa odohráva príbeh, nezabudnete a do kresleného dažďa, ktorý je reálnejší ako skutočnosť, sa zamilujete – maliari anime dosiahli maximum.
Najväčším pozitívom filmu sú však postavy a príbeh, tradične zanedbávané prvky v hraných fantasy filmoch. Kým klasiky typu Conan, Kull či Dračie diery vychádzali z princípu „Já Conan, mít meč – já fantasy.“, Princezna Mononoke má hlboký filozofický podklad deja, logickú zápletku a neuveriteľne plastické postavy. V kreslenom filme, ktorý som našiel v požičovni vedľa Pikachua to bolo prekvapenie ako hrom. Všetky postavy sú v príbehu potrebné, či už ide o vážnych hrdinov alebo o komické figúrky, ktoré majú odľahčiť dej. Všetci majú svoju motiváciu prečo konajú, ako konajú – a nikto nie je kladný alebo záporný. Logicky sa vytvoria dve súperiace strany (občas dokonca tri), aby vznikalo napätie a gradácia, no ani divák nemôže povedať – len títo majú pravdu a sú teda dobrí. Neexistujú kladní hrdinovia, len hrdinovia…
Príbeh je pomerne netradičný, aj keď stavia na klasických prvkoch anime, resp. anime fantasy. Dedina princa Ashitaku je v úvode napadnutá démonom v podobe kanca. Ashitaka démona zabije, no ten ho poraní – spraví mu jazvu, ktorá sa nedá vyliečiť. Čosi ako bodnutie nazgulovym mečom – ktoré raneného zabije, aj keď je ranka len škrabnutím na malíčku. Všetci sú logicky zúfalí – hlavne ženy v osade, Ashitaka je krásny – no kmeňová vedma veľmi rýchlo zistí, že pomoc existuje. Ashitaka musí vyhľadať boha, ktorý žije v čarovnom lese – pretože iba boh môže vyliečiť poranenie démonovym chápadlom. A tak sa Ashitaka so svojim verným Jakom (Ashitaka nejazdí na koni, ale na jakovi) vydáva na cestu. Čoskoro sa ukáže, aký bol vzťah démona k lesnému bohovi, prečo útočí vlčia princezna na osadu hutníkov v horách, kto je tajomný mních s cisárskou listinou a ako sa dá brániť lukom proti puške. Cesta princa Ashitaku sa mení na boj za záchranu lesa – pričom sa kľúčovou postavou stáva princezna Mononoke, dcéra Vlčej bohyne…
Asi toľko na načrtnutie pomerne komplikovaného deja s množstvom zápletok, súbojov, vtipov a vycerených tesákov ;-) Celá táto mohutná rieka príbehu so sebou strháva postavy, mení chlapcov na mužov a smeruje k filozofickému – a pomerne neurčitému – koncu, klasickému záveru väčšiny anime filmov (spomínate na Akiru?). Ku koncu trháte kreslo a obrhýzate nechty, pri záverečných titulkoch sedíte ako prikovaní a pýtate sa… prečo? Záver logiku má, no je taký… neamerický, až z toho môže bežný divák dostať šok.
Je to vynikajúci film, ideálny na spestrenie LOTRovského čakania. Pozrite si aj viac informácií o Princeznej Mononoke, prípadne trailer (potrebujete QuickTime). Príjemný zážitok.
Hodnotenie – 10/10 (Pôvodne som chcel dať deväť bodov, ale spomenul som si na stromových bôžikov. Takže desať)