Dave Duncan ma už raz príjemne prekvapil – svojou tetralógiou Muži a slova. Bola to takmer klasická epická fantasy, postavená na originálnom princípe mágie. Tentoraz na to šiel z iného súdka, Prokletí sú skôr dark fantasy, no originalita mu ostala. Zápletky sú totiž postavené na na forme kliatby, ktorú na jednotlivých hrdinov zoslali hviezdy – bohovia…
Hviezda Shool, ktorá je Časom, tým, ktorý predvída. Quolijské impérium sa rozpadlo a na jeho troskách sa preháňajú barbari – Zardonovia. Cisár neexistuje, len občas sa z tlúp a zbytkov miest vynorí samozvaný kráľ, aby ihneď padol tak, ako povstal – v krvi a zabíjaní. V tomto čase chaosu na ľudí ešte viac dopadá kliatba hviezd, kliatba, ktorá začína morovou ranou. Kto zomrie, je stratený, ten kto prežije, je prekliaty. Alebo skôr Prekliaty – pretože po zotavení sa už nie je človekom. Ak ho postihla kliatba Shool, stane sa Tým, ktorý vidí budúcnosť. No prekliatie je preto prekliatím, že postihnutý trpí – Shool budúcnosť vidí, no prorokovať nesmie – zmena budúcnosti pod vplyvom proroctva sa trestá smrťou…
Iviel je hviezdou Zdravia, no je Večernicou práve tak ako Zorničkou (Jitřenkou). Prekliaty Iviel lieči aj zabíja (a nevie, kedy dáva život a kedy smrť).Gwin, spočiatku Solith, neskôr Tharn je vyliečená len preto, aby si jej osud mohol zahrať hru, kde víťazstvom je Láska a prehrou Samota. Gwin osud vytrhne z bezpečia hostinca, ktorý zdedila, aby ju vrhol do víru udalostí, ktoré navždy poznamenajú dejiny ľudí žijúcich na troskách Quolijského cisárstva. Gwin – mladá žena, ktorej deti a manžel zomreli na mor.
Hviezda Muol je Vášeň. Prekliaty jej znamením je ľahostajným kusom mäsa, nie je schopný cítiť – no v iných dokáže rozpútať búrku emócií. A práve Muol je osudom tejto knihy. Spočiatku mi príbeh Davea Duncana pripadal chladný, s množstvom nových slov, ako je vo fantasy zvykom. Prvých 50 strán (z 500) som sa premáhal, aby som čítal ďalej. No potom… Keď sa osudy hrdinov začali zrýchľovať a oni sami mi prirástli ku srdcu, začal som si obhrýzať nechty. Gwin, Bulion, Polion, Niad… videl som vás putovať krajinou, ktorú spaľovala vojna.
Awail, ktorá je Zmenou. Táto hviezda je znamením nestálosti – ľudia, ktorých prekliala stratili svoje telo a svoju tvár. Raz sú ženou, raz mužom, raz obrom, raz trpaslíkom. Sú to bezradní pútnici no ideálni špehovia. A zmena, to je tiež znamenie knihy. Uprostred nekonečných ság o putovaní za Mečom, Prsteňom alebo Čarodejníkom je príbeh Gwin Tharn príjemne civilným príbehom o žene, ktorú osud postrčil na cestu Slávy. Nejde však cestou meča, lež chodníčkom rozumu a citu. Gwin bojuje láskou a dôvtipom, pretože inú zbraň nepozná. Na bývalých dobyvateľov sa totiž valia ďalšie hordy zo severu a zastaviť ich môže len spojená sila Prekliatych…
Ogoal – Náhoda. Koho sa dotkla ruka tejto hviezdy, ten sa stáva listom vo vetre. Okolo Ogoalinov sa stávajú najmenej pravdepodobné veci – aj dážď na púšti. Občas na škodu, pretože náhoda pripomína barličku, o ktorú sa oprel spisovateľ. Možno je to náhoda, no niektoré riešenia nevyzerali prirodzene… Ale nablízku bol vždy niekto z Prekliatych Ogoal – takže to mohol byť zámer.
Jaul, hviezda, ktorá je Myslením. Jaulini, prekliati touto hviezdou dokážu čítať myšlienky – a zároveň tieto cudzie tajomstvá vysielajú ďalej. Sú prekliatim spoločnosti, pretože civilizácia je založená na lži. No myslenie sa dá skrotiť… Kniha Davida Duncana je premyslená do detailov. Príbehy postáv sa pomaly rozvíjajú, aby sa nakoniec stočili do vrkoča zakončeného ťažkou sponou. Tak ako musí byť vypointovaná poviedka, je vypointovaná táto 500 stranová kniha. Ručím vám za to, že si po prečítaní posledného slova poviete: „Áaaach, aha takto to mysleli vtedy, keď…“.
Poul, ktorá je Osudom. Toto je najmocnejšia z hviezd – tá, ktorá je nositeľom tajomstva a deja knihy. Jej prekliati služobníci po svete nechodili dlhý čas, až kým… Čo nadelila svojim deťom Poul si prečítajte sami. Je to elegantný a originálny príbeh, ktorý stojí za tú trochu vášho času a peňazí.
Ale pozor! Doporučujem knihu čitateľom, ktorí potrebujú popri hltaní deja aj trošku premýšľať, čitateľom, ktorí sa radi vcítia do trochu bizarných postavičiek. Slabinou knihy je totiž absencia akcie, rýchlych zvratov a humoru. Napriek tomu sa výborne číta, no je to skôr pocitovka typu poviedok Poula Andersona (Smutek Góta Odina v Stráž času) než klasické dobrodružstvo á la David Eddings alebo Raymond Feist. Pre milovníkov fantasy klasiky preto dávam 6/10, mne to chutilo a kúsok viac…