Taký medveď, to vám je sila. Napríklad Greg Bear. Naštudoval si niečo z mikrobiológie, pohovoril s hŕbou vzdelaných ľudí, nedal na ich rady a napísal knihu. Dobrú knihu. Darwinovo rádio.
Je to tvrdá sci–fi o politike. Pretože výskum, ktorý sa dotýka zdravia miliónov a prináša výsledky je, aspoň v USA, záležitosťou národných záujmov a tým i politickou otázkou. Kate Langová sa z výskumníčky stáva mediálnou hviezdou a predmet jej profesionálneho záujmu, retrovírusy v ľudskom genóme, z vedeckej kuriozity smrteľným nepriateľom. (Keby kniha vznikla o štvrťstoročie skôr a neobsahovala pasáže o vraždení v Gruzínsku, mohla by vychádzať v socialistických štátoch v desaťtisícových nákladoch. Viem si živo predstaviť plamenný predslov o zneužívaní vedcov v kapitalistickej spoločnosti, podriadení vedeckého poznania záujmom oligarchie, o svetonázorovom spiatočníctve ani nehovoriac. Svojím spôsobom by to bolo výstižné.) Keď sa zistí, že objavené čosi sa správa ako choroba, dá sa do pohybu ťažkotonážna mašinéria zdravotníckych inštitúcií previazaných s výskumom a farmaceutickým priemyslom. Čo nechce byť rozdrvené, musí sa jej pratať z cesty. Aj pravda. Pre hlavných hrdinov to prirodzene platí tiež.
Kniha rozvíja nepochybne zaujímavé, hoci kontroverzné hypotézy o vývoji ľudského druhu. Neviem, ako pôsobia na odborníkov, ale laickým (a fanúšikovským) okom som v nich nepostrehol rozpor, takže pôžitok z tvrdej sci– bol hlboký a ničím neskalený. No nie len dobrodružstvom intelektu je čitateľ živý. Ťažisko dejového napätie je posunuté k zápasu jednotlivcov s mašinériou. Ničivý mechanizmus zložený z konzervativizmu, osobných ambícií, opatrníctva a dobrých úmyslov je vykreslený nanajvýš presvedčivo. A tak, nie je dôležité, že osud hlavných hrdinov možno bez väčších ťažkostí predvídať – dôležité je držať im palce a čítať knihu jedným dychom až do konca. Hoci, má vývoj koniec?
GREG BEAR:DARWINOVO RáDIO, TRITON 2003, 600 STRáN, 449 SK