 |
Séria o Temnej veži od Stephena Kinga predstavuje multiverzum siahajúce od kníh, cez komiksy až po filmové spracovanie. V slovenčine vyšli z tohto opusu zatiaľ tri diely, Pištoľník, Osudová trojka a Pustatiny. Mnohí čitatelia majú najradšej z celej série Osudovú trojku a práve jej sa budem podrobnejšie venovať. Viesť spory o tom, ktorý diel je najlepší, nedáva úplne zmysel, keďže vkus čitateľov sa značne líši. Pravdou však je, že Stephen King vytvoril kult, na ktorý nedajú mnohí jeho fanúšikovia dopustiť. Séria má pôvod okrem iných diel aj v básni Roberta Browninga Childe Roland to the Dark Tower Came. King v svojom opus magnum opisuje cestu Rolanda Deschaina z Gileadu, špeciálne trénovaného pištoľníka posledného svojho druhu, k Veži, o ktorej verí, že sa nachádza v strede sveta. V Kingovej tvorbe majú romány o pištoľníkovi osobitné miesto: prelínajú sa v nich viaceré žánre, text odkazuje aj na iné Kingove prózy a Rolandovo putovanie pripomína z časti ságu, z časti iniciačný román, z časti román-rieku.
Pištoľník sa hneď v úvode Osudovej trojky ocitá na prahu smrti, ale zároveň objaví „dvere medzi svetmi“. Keď ich prekročí, objaví sa ako duch bez tela v hlave Eddieho Deana – narkomana a drobného kriminálnika pašujúceho drogy.
„Pištoľník po chvíli plnej zúfalstva vykročil za ním. V jednom okamihu bol fyzickým telom pretkaným bolesťou, no vzápätí iba chladným ka v Eddieho hlave.“
Pri pašeráckej akcii mu pomôže tak, že obaja vstúpia do dverí medzi svetmi a odvtedy putujú spolu. Predovšetkým cez spomienky na Eddieho brata Henryho prenikajú do deja rôzne spoločenské témy, hoci sú aj bezprostrednými tragédiami jednotlivcov: vojna vo Vietname, drogy, sociálne vylúčení ľudia (v Kingových románoch ide často o deti).
Treťou členkou výpravy k Veži sa stane Odetta Holmesová: schizofrenička s druhou osobnosťou vulgárnej a násilnej Detty Walkerovej. Odetta pochádza z bohatej rodiny, je dedičkou niekoľkých tovární, je však černoška žijúca v polovici 60. rokov 20. storočia, čo znamená, že sa neustále stretáva s rasizmom. Okrem toho je pripútaná na invalidný vozík, pretože pred pár rokmi ju niekto zhodil pod vlak v metre. V jej dejovej línii používa King ako rozprávačskú metódu aj prúd vedomia s viacerými asociačnými skokmi, čím zdôrazňuje jej rozpoltené vedomie. Spojenie Rolanda, Eddieho a Odetty/Detty má aj svoj deštruktívny rozmer, ale o ňom sa už dočíta každý sám.
Kingov jazyk je v Osudovej trojke dosť naturalistický a prejavuje sa v expresívnom vyjadrovaní, vulgarizmoch, pričom takto podčiarkuje prostredie, z akého pochádzajú postavy: kriminálne podsvetie, mafia, feťáci, drobní zlodeji. Veľmi dobre vidno, že vulgarizmy tu majú svoj účel a ak sú použité na správnom mieste, pôsobia ako organická súčasť textu. V románe sa opakovane objavuje aj princíp ka, taký zásadný pre Rolanda. On sám ho definuje ako „povinnosť alebo osud, hovorovo miesto, kam musíš ísť“. Oproti prvému dielu je Osudová trojka čitateľsky o dosť prístupnejšia, viac založená na dialógoch, hoci ani o akciu naozaj nie je núdza. Atmosféru dodávajú knihe aj rozmanití hlavní hrdinovia a vedľajšie postavy. Pre priaznivcov (aj nových objaviteľov) Stephena Kinga ide jednoznačne o povinné čítanie.
Osudová trojka (Orig.: The Drawing of the Three)
Temná veža II.
Žáner: fantasy, sci-fi, horor, western
Autor: Stephen King
Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2017
Preklad: Michal Jedinák
Jazyk: slovenský
Väzba: tvrdá
Počet strán: 488
ISBN: 9788055156880
Viac autorových recenzií nájdete Medzi knihami.
Súvisiace linky
Recenzia – Stephen King: Pištoľník
Recenzia – Temná věž: Zrození pistolníka (grafický román)