Vojna o Perlu zúri už sedem rokov. Po preliatí jazier krvi sa jej zmocní ctižiadostivý vládca Sirano. Pokúsi sa ovládnuť jej magickú moc a privolá na svet rasu bezcitných, ľudožravých darotov. Jeho oneskorená ľútosť už veľa napraviť nedokáže – a na scénu nastupujú hrdinovia. Veľká trojica. Bojovník Tarantio s prekreslenou psychikou (posadnutý svojim krutejším, nie však bezpodmienečne a úplne zlým Ja), vodkyňa Karis, ktorá žije ako kurva, bojuje ako tiger a vyzerá ako anjel, liečiteľ a spevák Duvodas. Ich úloha je sťažená spôsobom života a stavbou tela darotov – kostru týchto netvorov dokáže preraziť len kuša, naviac sa vďaka zvláštnemu cyklu výmeny tiel považujú za nesmrteľných.
Trojicu hlavných protagonistov sprevádza pozoruhodný komparz. Dobrácky hromotĺk Forin, elegantný bojovník-šľachtic Vint, opatrný radca Pooris, sebavedomý vynálezca Ozhobar, uvážlivý vojvoda Albreck, starec Necklen, prostáčik Bruno, telo ktorého sa stane domovom posledného z oltorov Postavy sú obohatené zaujímavými detailami (Ozhobar vyrába špeciálne sušienky, ktoré udeľuje len priateľom najdôvernejším), Gemmell sa ich snaží podať z viacerých strán. Ide však o nasvietenie ,,zvrchu\". Na hĺbkovú psychologickú sondu nie je čas. Gemmellove postavy sa k nám chvíľu obracajú svojou jednou a potom zasa druhou tvárou, prechody medzi ich povahami sú jasne predvídateľné, pretože nie sú podané v postupnom procese, ale ako sled rýchlych momentiek (cvak – Karis neprístupná, cvak – Karis na mäkko). Jeho opis a charakteristika sú jednoducho a čítankovo statické. Dynamiku Gemmell sústreďuje výhradne do rozprávania. A v jeho rámci nám servíruje boj, intrigy a sex v takom pomere, že sa ani na chvíľu nenudíte. Spád deja je miestami prirýchly, riešenia priľahké – v každom prípade, na rozdiel od autorov nekonečných ság sa Gemmell vyhýba hlušine pseudolyricky prázdnych miest. Nepovažuje za potrebné oboznámiť nás so systémom zapínania pracky na opasku – pokiaľ práve tento opasok hrdina nepoužije v boji. Smeruje k podstate, ktorou je jednoduchý, no strhujúci príbeh. Hrá s nami čestnú hru a nezahŕňa nás falšami lacného poetizmu. Dobro je biele a zlo zasa čierne – počiatočné náznaky o sproblematizovanie povahy darotov (Možná my připadáme oškliví jim, s.158) ustupujú jednoznačným charakteristikám. A boj sa môže začať..
Akoby sme sa vrátili do cyklu o Drussovi. Gemmell nešetrí bojovými scénami. S vynaliezavosťou prezrádzajúcou dokonalé poznanie tradície historického románu 19.storočia, ponúka nové a nové finty obrancov a útočníkov. Mesto je dobývané takmer 150 strán, ktoré však preletíte rýchlejšie a dychtivejšie než šíp z kuše udatných obrancov.
Hoci Gemmella rozhodne nemôžme obviniť z filozofovania (napokon, úvahy podľa mienky väčšiny fanúšikov fantasy zaberajú v knihe zbytočné miesto), miestami zaujme jadrnými výrokmi, ktoré svojou hutnosťou a drsnosťou dokresľujú atmosféru vojenského života. (Čin sám je možná žaludem, ale jakmile o něm uslyší lidé, brzy se z příběhu stane mocný dub – s.39, buď na to přijdu, nebo taky ne – s.84). Miestami sa vlúdi klišé či lacný sentiment (taková je válka – s.155). Presne ako v klasickom vojnovom románe.
V konečnom dôsledku autor ani tentoraz nesklame. Ponúka heroic fantasy so všetkým čo k tomu patrí. Vymretá rasa, magický artefakt, neohrození hrdinovia, vymletý nepriateľ a melancholicko-tragické finále. Solídne odvedená remeselná práca s citom pre mieru a pre, síce remeselný, ale predsa cit. A napokon – v záľahe mnohodielnych ság dobre padne samostatný príbeh.
Miloš Ferko 7/10
David Gemmell, Temný měsíc, Brno Návrat 2003, preklad Dana Krejčová, 350s., 409 sk