Napísať kvalitnú humornú sci-fi nie je sranda. Každý spisovateľ, ktorý sa na to odhodlá, musí byť pripravený na to, že bude porovnávaný s Douglasom Adamsom (Stopařův průvodce po Galaxii). Pán Nielsen sa však neľahkej úlohy zhostil nadmieru dobre. Pri čítaní Skřeta som sa pár krát dusil smiechom a aj teraz, po dočítaní, mám knihu položenú na stolíku a občas si niečo pozriem… Inteligentný, suchý britský humor mi dokonale sekol.
Ľudstvo je zmätené. Prebudilo sa po 500 ročnom spánku a nedokáže sa z toho spamätať. Nevie, prečo spalo a vôbec, čo je to 500 rokov. Potravy je nadbytok, priestoru taktiež a jediné, čo ľuďom kazí dobrú náladu, sú obrovské muchy, ktoré rozbíjajú budovy, vietor, čo odnáša spoluobčanov a zákerné myši, ničiace databázy znalostí. Myši sú skutočnou pohromou, pretože práve oni spôsobujú zmätky vo vedomostiach. Myši! Najhoršie sú dvojtlačítkové…
Problémy začínajú byť neúnosné a preto je potrebné ich riešiť. Ľuďom je to síce v podstate šumafu, ale politici začínajú byť vystrašení… Čo ak prenikne na verejnosť informácia o všeobecnom ohrození a nebudú zvolení aj nabudúce? V Londýne stojí uprostred zálivu medzi dvoma riekami obrovský Big Ben a jeho pochodeň pravdy sliepňa. Niekto sa musí vydať na výpravu za stratenými znalosťami. Veď sa už objavili jedinci, ktorí tvrdia, že hru Šém moci malostranskej nenapísal Schwarzenegger. Príšerné, situácia si vyžaduje radikálne riešenia!
Udatný Trafalgar má síce tvárou v tvár svojej milovanej problémy s rozprávaním (jeho obľúbená replika je: hummmmfp, prípadne glddddchf), ale inak je to šikovný chlapík, ktorý sa dokáže dostať veciam na koreň. Odhalí, že časť problémov je spôsobená tým, že počas Spánku bolo ľudstvo zmenšené na 1/16 pôvodnej veľkosti (aby sa vyriešil potravinový problém), a chyba pri zmenšovaní okolia (muchy) si spolu s deštrukciou databáz znalostí vyžiadala svoje. A keď sa mu do cesty pripletie aj jeho staršie Ja (z budúcnosti), odpoveď na problémy je jasná – Stroj času!
Po namáhavých peripetiách (červený ionizovaný piesok nechce fungovať ako časový translokátor), ktoré sú spôsobené Trafalgarovym pobytom na psychiatrii (géniom zvyčajne okolie nerozumie), sa však nakoniec záchranné komando môže vydať na púť časom. Oblečú si zelené uniformy, nasadia červené barety a nasadnú do elegantného stroja času, ktorý vyzerá ako pondusovky (podobnosť je čisto náhodná). Stroj dostane pomenovanie Titanic… Výprava za stratenými vedomosťami môže začať!
A tak sa skupina maličkých ľudkov (v zelených oblečkoch!) vydáva do minulosti. Vďaka tyranskému ministrovi vedomostí a senilnému vynálezcovi sa dostávajú aj tam, kam nechceli a tak takmer prekazia výsadok Spojencov pri Normandii. Vydesení unikajú, ale ani stretnutie s Glennom Millerom im nepomôže. To viete, dostať čosi z hudobníka, ktorého vojna prinútila stať sa pilotom – a ktorý sa naviac práve vo výške pár sto metrov nad zemou zrazil s pondusovkami, nie je nič ľahké. Zmätení skáču časom ďalej, v snahe objaviť bájne kráľovstvo Graceland kráľa Elvisa či aspoň ríšu Adolfa zvaného Dobrý. Doničené databázy z budúcnosti však ich snahu komplikujú a tak sa znova ocitajú tam, kde nechceli… Postarajú sa o postavenie makroprocesora z kamenných blokov, vydesia Britonské kmene instatným jogurtom a pomôžu vlčici založiť na antigravitačných saniach a siedmych pahorkoch mesto :)
Diabolská cesta časom je však zovretá neúprosnou logikou príbehu, Trafalgarovi sa nestane, že by zablúdil v nápadoch, ako sa to stávalo Zafodovi Bíblbroxovi Douglasa Adamsa. Pán Nielsen si svoje časové slučky udržal v precíznom poriadku. Totálne ma dorazilo, keď ako elfovia vydesili Breakspeara, snažiaceho sa napísať divadelnú hru. Minister Bluto O'Barron sa stal Oberonom, Pukrle škriatkom Pukom. Breakspeare bol síce sklamaný, že budúcnosť si naňho nepamätá – no rozhodol sa to vyriešiť zmenou mena. Aké si však vybral, to ozaj netuším :)
Hej, ešte jedna perlička… Pri ceste späť, keď už takmer vyriešili všetky záhady a prišli na koreň problémom s myšami a muchami, pristáli v New Yorku budúcnosti. Do ohradenej časti mesta, kde vládne len teror, spadol prezidentov syn a naši maličkí ho museli zachrániť. Priznám sa, vtedy som musel prestať čítať a ísť sa na pár minút vysmiať – inak by som sa zadusil. Každopádne, príbeh sa skončil tak, ako sa skončiť musel (ako správna časovka) a ja sa tak pokojne môžem tešiť na ďalšie pokračovania. To viete, vždy jeden prežije…
Na záver? Aj keď mám radšej vážnejšie myslené diela, občas si musím oddýchnuť. S.K.Ř.E.T. (anglicky E.L.V.) je to pravé na tieto účely – inteligentná kniha plná humoru a tisícok drobných nápadov. Gobelín utkaný z esencie fantastiky, tkaný na stave toho najlepšiho, čo ponúka suchý britský humor. V českom vydaní navyše s výborným prekladom a obálkou, ktorá neurazí. Ďakujem.