Sandman

Zbierka poviedok

Obdivujem Neila Gaimana. Bol som očarený poetickou fantáziou Nikdykde a páčil sa mi Hvězdný prach, dokonalý vo svojej zdanlivej prostoduchosti. Keď sa mi však dostala do rúk zbierka poviedok Sandman, napísaná na motívy Geimanovho komixu, moje snívajúce ja dostalo zlatú dávku. Takúto zbierku poviedok som hádam v rukách ani nikdy nemal! Nespútaná fantázia Pána snov Morfea a jeho ríše, ktorá sa rozprestiera v jednej tretine ľudského života, ma skrátka dostala.

Na počiatku bol komix. Neil Gaiman vytvoril z tuctovej postavičky Sandmana, komixového hrdinu z päťdesiatych rokov, farebnú fresku príbehu, ktorý bol predurčený, aby sa stal kultovým. Z priepasti času si pán Gaiman zobral len meno a vytvoril preň úplne nové jadro, prízračnú ríšu Pána snov – Morfea a jeho súrodencov. Svetlo sveta uzreli asketický Osud; Smrť, pôvabná a šialene príťažlivá mladá žena; zlatovlasý Skaza s pohľadom večne opitého Íra; vypočítavá a cynická kráska Túžba; nechutné Zúfalstvo a mierne dezorientované dievča Delírium, blúzniace o zmysle života. Krásne postavy boli vytvorené tak, že z nich priam tryská nadšenie z hier so smrteľnými dušami. Ľudia ich v reálnom svete nevnímajú, ale o to viac títo Veční ovplyvňujú ich životy.

Úspech komixu sa musel niekde odraziť a prechod Sandmana do literárnej podoby je pomerne logický. Nechcem však tvrdiť, že motívom pre vytvorenie tejto zbierky boli len peniaze. Sú to jednoducho príliš dobré poviedky na to, aby boli napísané nasilu. U autorov je cítiť lásku k námetu, s pozadím komixu sa priam hrali a rozvinuli príbeh do netušených možností. Ba dostali sa aj tam, kam komix jednoducho nemôže. Vizuálna fantázia má svoje hranice, ďalej už môže ísť len ľudská predstavivosť, povzbudená rozprávaným príbehom, plným tajomstva a zámlk. A o tom je presne táto kniha.

Poviedkami to tejto zbierky prispeli dve desiatky autorov, medzi nimi aj také slávne mená ako Clive Barker, Alec Effinger, Tad Williams či Gene Wolfe. Ostatní autori mi boli neznámi, ale touto knihou sa stali pre mňa nezabudnuteľnými. Oni mi totiž dovolili vychutnať si nekonečné hranice fantázie a nazrieť do Ríše snov. Ďakujem.

A preto doporučujem túto knihu každému, kto pocítil túžbu zistiť, prečo sa z toho hrozného sna nemohol prebudiť, prečo má občas pocit snového „déja-vu“ a prečo sa nám, smrteľníkom tak veľmi chce spať…


30. mája 2000
Rastislav Weber