Šestá kolona

Heinlein, Robert A.

Román Šiesta kolóna napísal Robert Heinlein v roku 1949 a je to z neho trošku cítiť. Nie že by bol nejako nezáživný alebo zastaralý technikou, to nie – no je výrazne poznačený povojnovou náladou v Spojených štátoch. Je to priamočiary a pomerne strhujúci 180 stranový ťah na bránu – na hnusných a záporných… Panaziatov. Pán Heinlein nechal Číňanov asimilovať Sovietsky zväz, zničiť Indiu a v jednom bleskovom údere ich nechal dobyť aj USA. A je na hŕstke vojakov zo záložnej výskumnej jednotky, aby sa pokúsili obrátiť koleso Osudu v prospech demokracie a Ústavy.

Takto sa román začína. Kdesi v Citadele, ďaleko mimo hlavný smer útoku šikmookých, prežije skupinka vojakov – vedcov. Sú zmätení bleskovým obsadením bašty demokracie a z rovnováhy ich vyvádza aj objav, ktorý stihol pred smrťou spraviť jeden z nich. Tento fakt sa stáva kľúčovým – vojačikom sa do ruky dostáva rozpracovaná teória polí, vďaka ktorej môžu mať kontrolu nad hmotou, priestorom a keby sa veľmi snažili, tak aj časom. No stále tu ostáva problém, ako premôcť milióny nepriateľov… A práve o tom je Šiesta kolóna – ktorá je strategickým riešením tejto situácie takmer bez východiska.

Dej je rýchly – tých 180 strán vám zbehne ako voda. Nie je tam priestor pre zložitejšie úvahy (vrcholom je partia šachu majora Ardmora – hlavného klaďasa – s Princom – najvyšším veliteľom Panaziatov) a nie je tam priestor ani pre zložitejšie emócie – alebo nedajbože pre lásku. Je to čistá vojenská sci-fi, venovaná stratégii a taktike – ako premôcť nepremožiteľného nepriateľa, keď máte v rukáve len jediné eso. Ba aj humoru je tu pomenej, akosi naň v tej rýchlosti neostáva čas… ale – napodiv – neprekáža to. Číta sa to dobre, hltáte si stránky a v duchu sa kocháte tým, ako šikovne pán Heinlein predvídal dominanciu šikmých očí – akurát, že netrafil smer – pretože v našej prítomnosti valcujú skôr Európu… Ale nie atómovkami, lež tričkami, plyšovými zajačikmi a plastovými rádiobudíkmi. Týmto faktom sa Šiesta kolóna stáva akousi nadčasovejšou – román si čítate v pohode, bez toho, aby vám prekážalo, že bol vymyslený pred pol storočím.

Preložené je to dobre, obálka je pekná a k veci, korektúry sú spravené na jednotku. Nie je to síce bažant na víne, ale aj dobre prepečený hamburger vám občas padne na úžitok. Prečítajte si, pobavíte sa…


27. októbra 2000
Rastislav Weber