 |
 |
 |
 |
 |
 |
Tieto legendy si psi rozprávajú pri táborových ohňoch, keď vanie severák. To sa vždy rodina zhromaždí pri kozube, šteňatá tíško sedia, a až keď príbeh skončí, zvedavo sa pýtajú. „Čo je to Fantázia?“ vyzvedajú. Alebo: „Čo je to Gurun?“ A niekedy: „Skutočne mala Fantázia osemnásť?“ Jednoznačná odpoveď na ktorúkoľvek z týchto otázok neexistuje. Iba domnienky a teórie a mnoho učených dohadov – ale to nie sú odpovede.
Odpustite mi, prosím, trošku neslušnú parafrázu slávneho Simakovho románu Mesto – ale napadla ma ako prvá v okamihu, keď som zovrel v rukách novú Fantáziu ;-) Podobne ako Simakovo Mesto si totiž aj Fantázia vybudovala svoj kult, kult slovenského národného pokladu (ehm, teda, min. fanúšikov science fiction, fantasy a necenzurovaného myslenia – och!). Fantázia, časopis vytváraný štýlom „fans for fans“, so svojimi prednosťami (min. C), občasnými chybičkami krásy (silikóny?), ale – hlavne – časopis, ktorý dýcha nadšením jeho tvorcov a prispievateľov… Fantázia, ktorá sa môže pýšiť množstvom ocenení (Ceny Akadémie, Fandomu… 1999, 2000, 2001!). Alebo, ako hovorí o čerstvo plnoletej kráske v úvodníku šéfredaktor, je to FANTÁZIA!
Pedofil by určite protestoval, ale ja musím konštatovať, že táto plnoletá slečna je pôvabnejšia ako boli jej mladšie príbuzné (Necron má určite v pamätníčku vychladenú trinástku, no „někdo holky, jiný vdolky“). Fantázia osemnásť má okrem zvyčajných predností (už spomínané „cečka“ – publicistika, predovšetkým Červenákove recenzie) na svojom konte mimoriadne pozitívum. Je totiž vyvážená! Reportáže a spravodajstvo nezatieňujú poviedky, nadšenie je zdravé a namieste (Fantazionaááááála!), grafická úprava výborná a – ako skonštatoval predseda československého Fandomu Zdeněk Rampas – Fantázia „má tak dobrou a charakteristickou typografii, že jí lze poznat i při letmém pohledu.“ Presne tak, nič nevyčnieva, nič nekričí hrôzou, všetko sa pekne kombinuje do mimoriadne účinnej zbrane na posledných vytrvalcov, ktorí nad fantastikou krčia nosom. Kto nemá rád drsný Červenákov humor (kto?!!), ten si vychutná nežnú poéziu v rubrike Evičky Kováčovej, kto nemá rád fantasy, dostane megadávku Herbertovej Duny a kto nemá rád nič, dostane… olovenú pusu od Beštie (Beštia = upílená brokovnica vo westernovom horore Ďura Červenáka). A fascinujúca galéria čerstvej „Master of Arts“ Martiny Pilcerovej (www.martina.sk) nenechá chladným nikoho (ani zombie z už spomínanej poviedky Ď.Č.). Je mi to trápne, ale nič podstatné sa plnoletej Fantázii nedá vytknúť…
Samozrejme, do maličkostí sa dá bodnúť vždy, ale nikto nikdy nemôže byť spokojný s celým časopisom – na to je takáto tlačovina príliš zložitým organizmom. Mám určité výhrady voči poviedkam – space opera E. Kocourka je pridlhá, má slabo charakterizované postavy, takže splývajú, Červenákov western mohol mať viac humoru na úkor zabíjania, a zlatý klinec programu, fantasy paródia Fantazy, mohla prejsť redakčnou radou ešte aspoň trikrát – ostalo tam príliš veľa zbytočných slov – no ako celok som bol spokojný. Dokonca veľmi! Rómeo a Júlia v „science fantasy“ plášti z pera Miroslava Žambocha (Poslední bere vše, Klub Julese Vernea 2000) ma mimoriadne potešila, takto elegantne skĺbený príbeh som dávno nečítal. Akčné, na vybranú tému celkom originálne, vtipné a so správnym koncom – čo viac si môže čitateľ želať? Ostáva snáď len dodať, že Miroslav Žamboch v spolupráci s KJV pripravuje ďalšiu knihu, takže sa máme na čo tešiť. Napriek chybičkám som sa pobavil aj na „Vítame vás“ E. Kocourka, známeho to propagátora hentai a anime. Toto čisté „scifíčko“ o stretnutí dvoch civilizácií (kolonizačná Archa homo sapiens vrazí po ceste do sveta ľuďom podobných Znarghov) sa pomaly, ale isto „zvrhlo“, keď sa prostriedkom pri vyjednávaní stala vzájomná sexuálna príťažlivosť oboch rás ;-) Vtipné, aj keď miestami neprehľadné, strácal som prehľad, kto s kým… vyjednáva?
Proti Súkromnej záležitosti Lady Pavelkovej nemôže šteknúť ani… jeden čitateľ – nie nadarmo táto poviedka zvíťazila v Cene Gustáva Reussa 2000. Akčné, drsné, kruté, plné emócií a dunenia delostreleckých granátov nad Banskou Bystricou. Cesta Johanky zo Zvolena je krížovou cestou Pomsty, Lásky a Vykúpenia. Veľké slová, ale je to tam. Silná poviedka, s veľmi príjemnými ilustráciami…
Naproti tomu Ďuro Červenák nemá vo svojom Boot Hille ani štipku originality, myšlienky, alebo nápadu. Napriek tomu to ale JE zábavná poviedka (nepovedal som, že je dobrá… ale, je?). Clint Eastwood (originálne premenovaný na Štrkáča Callahana – pre neznalých, George Callahan je jeden z Ďurovych pseudonymov :), tento pištoľník celý v čiernom, s Remingtonovym revolverom prekliato nízko, sa tára divokým západom. A ako sa tak prediera Mexičanmi, ktorí mu uhýbajú s dierou v čele, dostane sa do zapadnutého mestečka Boot Hillu, ktorého obyvatelia spravili to, čo sa nerobí… „Nasrali“ woodoo čarodejnicu a odpoveď na seba nenechala čakať. A ako to celé dopadlo a či Štrkáčovi vystačili náboje v Kráske a Beštii (revolver a brokovnica), prečítajte si sami. Stojí to za to – zombie sú očividne Ďurovou životnou témou ;-)
Podľa kuloárnych informácií mala byť vrcholom čísla fantasy paródia Fantazy (autor Michal Jedinák), ktorá si postavila dej (???) na vtipných (a menej vtipných) parafrázach poviedok (najmä) Lady Pavelkovej (Vimka) a Ďura Červenáka (Rogan). Mal to byť vrchol, no… zdalo sa mi to príliš násilné a nedotiahnuté, čosi ako Dobro zvrací u děr z dielne Rigor Mortis, ktoré výrazne pokrivkáva za výborným Dobro vítězí. Fantazy má nepochybne kopec skvelých scén a nápadov (najmä ten s líškou a syrom sa mi páčil), no až príliš často skĺzal text z hrany humoru do trápnosti (prvá narážka na sople z poviedky Ďura Červenáka bola vtipná, šiesta už nie). A ostalo tam príliš veľa slov, ktoré občas zaplavili humor – viď napr. bojová scéna Vimreny (to je meno, čo? ;-) a Matelisa (skrátene Matelko :). Bavil som sa, ale po predchádzajúcich rečiach naokolo som čakal viac. Znova sa potvrdilo to „netešte sa…“ z Fantázie 17 – prílišné očakávania ubíjajú výsledok. Nudiť sa ale pri Fantazy rozhodne nebudete, a pri následných „vystrihnutých a nepoužitých scénach“ dupľom. Výborný nápad, ktorý chcel trocha viac remesla.
Zvyšok čísla je na klasickej vysokej úrovni. Milý úvodník nad listami čitateľov, skvelý rozhovor s Londom Mollarim z Babylonu 5 (v civile Peter Jurasik – pôvodom Slovák), kopec drobných správičiek, „pokec“ o Matrixe 2 (podľa aint-it-cool.com), štvorstranový materiál o najnovšom spracovaní Duny Franka Herberta (výborné články, napriek tomu, že sa mi film nepáčil :), tradične príjemná poézia pod taktovkou Evy Kováčovej, kopec recenzií, súťaží, fotiek, etc, etc… Jednoducho, plnoletá Fantázia je výbornou partiou – je nielen pekná, ale aj bohatá ;-)
No ako vodku za správami dostanú predplatitelia Gurun – dezinformačný plátok zostavený Karolom Čutkom z ôsmej B. Je v ňom krátke „howto“ pre začínajúcich (a natvrdlých predplatiteľov), skutočne výborný „pokec“ Vila Búra (nielen) o fantastike a viere, reportáž z odovzdávania Nebuly (takmer autentická, keby nebolo jedného lapsusu, skutočne by som uveril, že tam Tono Stiffel bol), ešte pár príspevkov na tému slovenskej fantastiky z pera Jozefa Žarnaya a… fanfáry!… text internej hymny časopisu Fantázia – Fantazionály! Takže, hej hor sa sveta fantazisti… A ak chcete vedieť, ako to ide ďalej, predplaťte si Fantáziu a dôjdite na Parcon do Prahy a (alebo) na Istrocon do Bratislavy – a zaspievajte si ju priamo s redakciou. Slová sú jednoduché, zvládne ich aj spoločensky unavený mozog – veď preto sa aj končia na… pam-pa-pam.
Nuž teda, pam-pa-pam, Osemnástka. Páčila si sa mi.