Na mŕtvolu narazili náhle, neočakávane, vykukla na nich čiernymi očnými jamkami spoza jalovcového krovia. Z vyschnutého stromu, s ktorým, ako sa zdalo, tvorila jeden celok. Na prvý pohľad to tak vyzeralo – akoby človek a strom zomreli spoločne. Naraz. Ako keby sa zrástli vo chvíli smrti. Jason Rivet sa zachvel.
Samozrejme, opravil sa, nemohla to byť pravda – to spoločné umieranie. Strom bol biely, takmer zbavený konárov, skrútený, zmrzačený, rozťatý veľkou puklinou. Bolo jasné, že zahynul dávno, veľmi dávno. Človek, ktorého ostatky boli ku stromu pribité, zomrel neskôr. Tiež dávno, ale neskôr.
„Nech to čert…“ začal Adam Stoughton, ale stíchol. Strýc William si odpľul a predklonil sa v sedle. Dôstojný pán Maddox sa ani nepohol ani neozval.
Abiram Thorpe zoskočil z koňa, opatrne sa priblížil a rozhrnul jalovec hlavňou muškety. Podišiel k Izmaelovi Sassamonovi. Spýtal sa čosi, Indián odpovedal – krátko a hrdelne.
Lebka, oddelená od zvyšku kostry, bola nabodnutá na konári vo výške asi šiestich stôp. Pod lebkou, asi o stopu nižšie, bola pribitá hruď, zpráchnivelé drevené kliny trčali medzi machom obrastenými rebrami. Jedna ruka, takmer rozdrvená, visela na kľúčnej kosti. Druhá – spoločne s panvou, stehennými a holennými kosťami a zvyškom drobných kostičiek, spočívala na kôpke pri pni vyschnutého stromu.
„Červenokožci,“ povedal s odporom poručík Henry Corwin. „Dielo divochov.“
„Izmael tvrdí, že nie,“ odporoval Abiram Thorpe. „Mám pravdu, Izmael?“
„Nie Mohawk,“ povedal Indián hrdelne, „Nie Seneka. Nie Mohykán. Nie Lenap.“
„Sám má červenú kožu,“ vyprskol poručík, „Nevie, čo hovorí. Kresťan by nezneuctil ostatky takýmto spôsobom. A dám na to krk, že ho pribíjali zaživa. Čo myslíte, pán Thorpe? Viete predsa čítať stopy rovnako dobre ako divosi, prepáčte mi to prirovnanie…“
„Aké stopy,“ zavrčal lovec, „Je to staré. Musí tu byť už roky…“
„Za vojny kráľa Filipa,“ ozval sa Adam Stoughton, „nebola núdza o mŕtvoly a nebolo nič zvláštne naraziť v kroví na kostru. Myslíš, Abiram, že tu visí už od sedemdesiateho piateho?“
„Môže byť. Zdá sa mi…“
„Ostatky je treba pochovať,“ prehovoril otec Maddox, očividne nezaujatý tým, čo sa zdalo traperovi, „No, páni, dolu z koní.“
Sorry, ale na zvyšok si budete musieť ešte chvíľu počkať. Copyright je copyright. Poviedka je to fajn, Andrzej Sapkowski, tak ako ho máme radi. Podľa informácií z www.sapkowski.cz vyjde poviedka ešte v tomto roku v Ikarii. Originál poviedky (celý) si môžete prečítať na oficiálnej stránke majstra Sapkowského: www.sapkowski.pl, doporučujem vám však radšej chvíľu počkať. Je totiž pravidlom, že české preklady diela A. Sapkowského sú ešte lepšie ako originál (viď preklad Yarpena Zigrina).