Dnešný vstup by som nazval čierny humor z minulosti. Nielen kvôli obzvlášť nápaditej dikcii môjho mladšieho ja na historickej nahrávke, ale najmä vďaka pochmúrnej téme.
Možno si poviete, že dnes, kedy správy so skutočnou informačnou hodnotou nahradili v médiách priamymi prenosmi zo štúdia smrť, už človeka nemožno len tak vystrašiť. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, na čo všetko treba myslieť povedzme pri obyčajnom pohrebe? Alebo aké úskalia môžu na človeka číhať, keď sa smrť stane výnosným biznisom? Teda brrr. Alebo chichi?
Spracovanie nahrávky, skomponovanie a interpretácia sprievodnej hudby: Peter Kučera, Štúdio Opona
Idea, organizačné nadšenie, sponzoring: Ivan Pullman
Posledná útecha
„Vitajte v poslednej úteche! Často vás bolí hlava, chrbát, či iná časť tela? Šéf si z vás urobil poskoka, kolegovia sa vám smejú, opustila vás manželka, nevládzete vyžiť z výplaty, nič sa vám nedarí, váš život stratil zmysel a neviete ako ďalej? Zúfate si? Potom ste na správnom mieste!“ vychrlil zo seba predavač a v tom okamihu mi bolo jasné, že som vstúpil do nesprávneho obchodu.
Ten chlapík bol oblečený v pohrebnom smokingu a tvár mal pokrytú mejkapom, ktorý jej dodával popolavý odtieň. Napodiv sa usmieval. Všade naokolo boli naukladané alebo viseli pochmúrne rekvizity.
„Prepáčte,“ vykoktal som a chystal sa opustiť predajňu, no predavač obišiel pult z kostí a chytil ma za lakeť.
„Každého to tu na prvý pohľad vyľaká, ale nemáte sa čoho báť. Len sa, prosím, trochu rozhliadnite. Keď ste sa už rozhodli pre samovraždu, bola by škoda len tak odísť.“
„Ale ja nechcem spáchať samovraždu,“ zhrozil som sa.
„Samozrejme, že nie,“ prerušil ma a šibalsky na mňa mrkol „Nikto z nás predsa nechce spáchať samovraždu. Iba sme niekedy nútení riešiť trošku (palcom a ukazovákom naznačil koľko) zúfalú a zdanlivo neriešiteľnú situáciu.“
Asi som vyzeral dosť zmätene, pretože ma usadil do hlbokého kresla s výšivkami krížov a sám mi začal ponúkať tovar.
„Najdôležitejšie je zvoliť si primeranú metódu. Mala by byť dostatočne dôstojná, rýchla, bezbolestná a pokiaľ možno čo najlacnejšia. Takže si to zhrňme: obesenie, utopenie, zastrelenie, podrezanie žíl, otrávenie a… manželstvo. To posledné bol, prirodzene, žart,“ zasmial sa. „Ja zvyknem odporúčať slučku. Je to azda najprijateľnejší spôsob odchodu zo sveta. Podrezanie žíl môže byť pre citlivé povahy nepríjemné a pohľad na zakrvavenú mŕtvolu nebýva pre pozostalých veľkou útechou. A hoci tu máme pár nádherných exemplárov pištolí na jedno použitie, tiež ich považujem skôr za okrajové riešenie. Okrem estetickej stránky je tu totiž ešte problém dobrého zásahu. Zastreliť sa jedinou ranou dokáže iba profesionál.“
Mykol plecami a presunul sa k okrúhlym kameňom rôznych veľkostí, ktoré boli zviazané pevnými lanami. Na jeden z nich potľapkal rukou. „Pod vodou sa telo zase ťažšie hľadá. Túto metódu si vyberajú väčšinou hanblivé typy, ktoré nechcú byť veľmi na očiach. Aby som povedal pravdu, osobne mi je najsympatickejší povraz. Pozrite, máme široký sortiment slučiek. Nájdete tu pánske, dámske i unisex. Ružové pre homosexuálov, kožené s ostňami pre masochistov, pozlátené pre zámožnejších, konopné pre nižšie vrstvy, vlhké pre suchárov. Ďalej sú rozdelené podľa hmotnosti adepta samovraždy, takže nezaplatíte ani korunu naviac. Spoľahlivosť je zaručená, montáž vám v prípade záujmu zabezpečí náš človek.“
„Ja sa nechcem obesiť,“ zaprotestoval som chabo.
„Iste,“ poznamenal chlapík, akoby som nič nepovedal, a pokračoval. „Odporúčal by som vám aj náš špeciálny stolček. Je nastaviteľný na niekoľko časových intervalov, po ktorých – v prípade, že samovrah váha s jeho odkopnutím – sa sám rozpadne.“
Chvíľu si ma mlčky premeriaval pohľadom, a potom vybral stredne hrubú slučku s jednoduchým dvojfarebným vzorom. „Myslím, že táto vám padne ako uliata. Pozrite.“
„Ale ja mám ženu a deti,“ oponoval som tentoraz o čosi ráznejšie a odstrčil som podávaný povraz."
„Samozrejme,“ povedal a položil slučku. Na to prešiel za pult a vybral zo šuflíka niekoľko obálok a nepopísaných hárkov papiera. „Myslíme aj na to. Môžete si vybrať z niekoľkých druhov papiera a obálok – jemnejšie, tvrdšie, biele, farebné, veselšie či smutné. Výhodou je, že na tieto listy si nemusíte kupovať známky,“ zase sa uškrnul. „A ak si kúpite aj pero, dostanete od nás zdarma brožúrku s dobrými radami ako list najlepšie formulovať a tričko POSLEDNÁ ÚTECHA. Potom je tu niečo skôr pre pozostalých,“ prešiel k polici s knihami a vytiahol niekoľko titulov ako „Opustil/a nás“, „Ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka“, „Deti a mŕtvola v byte“, „Koniec dobrý – všetko dobré“ a opäť „Posledná útecha“.
„Do čerta,“ vykĺzlo mi, „vy tuším naozaj myslíte na všetko.“
„Ďakujem, snažíme sa o komplexné služby.“
„A nie je to nebezpečné?“
„V žiadnom prípade. Každý zákazník dostane k tovaru podrobný návod na použitie, v prípade jedu a strelných zbraní aj s varovaním ohľadom možnosti zneužitia. Okrem toho predávame len ľuďom nad osemnásť rokov. A v prípade, že nemáte istotu, organizujeme krátkodobé kurzy pre samovrahov. Doposiaľ sme nemali jedinú sťažnosť.“
„To je šialené. Máte vôbec zákazníkov?“
„Neverili by ste koľkých! Existujeme len krátko, no pre vysoký dopyt sme boli nútení rozšíriť sieť obchodov. Máme dokonca záujemcov zo zahraničia. A mimochodom,“ stíšil hlas, „bude to ďalej rásť.“
„Myslíte?“
„Verte mi, sme dobre informovaní. Prieskum trhu, štatistiky, sociálno-politická situácia – ak viete, čo mám na mysli. Poďte, niečo vám ukážem.“
Zaviedol ma dozadu. Za tmavým závesom stála nádherná ručne vyrezávaná gilotína.
„Toto si objednal muž z veľmi vysokých kruhov. Veľmi netradičný spôsob samovraždy. Tak a čo zabalím vám?“
Priznávam, že som neodolal. A keď mi ponúkol aj katalóg najserióznejších pohrebníctiev s porovnávacím hodnotením, zobral som naviac tri slučky a jeden revolver pre príbuzných. Veď sa blížia Vianoce a ja ešte nemám kúpené darčeky.
Predchádzajúce časti:
Robotómia I. (Smiech cez slzy)
Robotómia II. (Myši a iný hmyz)
Robotómia III. (Čo Ludolf
netušil)
Robotómia IV. (Nešťastie
nechodí po Vysokých Tatrách)
Robotómia V. (uvaŽujte s nami!)
Robotómia VI. (Láska prechádza
cez nábytok)
Nasledujúce časti
Robotómia VIII. (Takmer po japonsky)