Ách, aké známe, povedal som si na začiatku knihy. Ako najbližie podobenstvo sa mi z pamäti vynoril cyklus pána Eddingsa – Belgariad. Podobnosť s Belgarionovymi príbehmi však tentoraz nie je na škodu veci – obidve diela patria k dobrému štandardu epickej fantasy. Dejová línia je klišé – z jednoduchého prostredia je vytrhnutý budúci hlavný hrdina, aby sa stal tým vyvoleným, ktorý má zachrániť svet. Opäť je jeho pôvod zahalený nejakým tajomstvom a opäť je súboj dobra a zla rozohraný intrigami, za pomoci ostrých mečov a nemenej ničivých zaklínadiel. Klišé, ale napísané s ľahkosťou a rozprávačským talentom…
Kniha používa rovnakú schému pre výstavbu deja ako klasické mnohostranové fantasy cykly – zdanlivo bezvýznamný človiečik (chlapec, dievča – záleží na pohlaví autora :) je vytrhnutý zo známeho (pokiaľ možno vidieckeho) prostredia a vrhnutý do víru udalostí, ktoré z neho spravia toho pravého, vyvoleného – záchrancu sveta. Kvalita takéhoto neoriginálneho diela sa potom už dá posúdiť iba prístupom autora, jeho nadhľadom a rozprávačským umením. Ak postavy nebudú dostatočne výrazné, aby zaujali, ak tam nebude tajomstvo a humor, potom dielo skĺzne do zabudnutia a autor si pripíše ďalší čierny bod – a moje oči oslepnú, keď zbadajú na polici kníhkupectva jeho ďalšiu knihu.
Tak, toto však nie je prípad pani Flewellingovej, jej sa podarilo vyšvihnúť nad nudu a do pártisícstranového rukopisu vdýchnuť poriadny kus zábavy, potešenia z čistého príbehu, ktorý sa na nič nehraje a je tým, čím je – príbehom dobra a zla v kulisách z mečov a mágie…
Hlavné postavy sú dve, Alek – klasický chudáčik s tajomným pôvodom a Seregil, ktorý ho vytiahol z bahna nenápadnosti na svetlo sveta. Spolu pobehujú Neverlandom, ktorý im autorka stvorila a snažia sa vyznať v tom, prečo je všetko opäť úplne inak – a klasicky – zle. Využívajú schopnosti, ktorými sa líšia od bežných šedivákov a pomaly sa prepracovávajú ku koreňom veci. Majú priateľov a nepriateľov, je tam tajomstvo, láska, trošku romantiky, kopa boja a jemný láskavý humor. V skratke, táto kniha má všetko, čo má správny fantasy cyklus mať.
Ku klasike nie je na záver ani čo dodať. Iba ak radu – ak ste fanúšikom rozsiahlych fantasy príbehov a v poslednej dobe vás kruto sklamali odpadky Terryho Brooksa či Melanie Rawn, pokojne siahnite po tejto knihe. Je to výborný príbeh v štýle toho najlepšieho z Davida Eddingsa či Raymonda Feista.