Spolupráce troch autorov nečítame často. Táto je celkom vydarená.
Dielo, ktoré vznikne spoluprácou viacerých (aj významných) autorov nemusí dosahovať kvalitu tvorby ani jedného z nich. Nie je to síce pravidlo, ale v poslednej dobe sa to stáva viac než často, hlavne ak sa do spolupráce vrhnú viac ako dvaja autori. Toto ale našťastie neplatí pri dielku, ktoré vzniklo spoluprácou Nivena, Pournella a Barnesa. Prvá časť Heorotskeho cyklu zaujala svojím netypickým poňatím konfrontácie ľudí s mimozemskou faunou. Nešlo v nej len o jatky, ako si niektorí po jej prečítaní mysleli, ale hlavne o poukázanie na ľudskú slabosť a nedokonalosť.
Voľné pokračovanie osudov kolonistov má názov „Draci Heorotu", ale tento názov pochádza len od vydavateľa a nebola to veľmi šťastná trefa. Možno chceli „classici" udržať v názve slovo Heorot za každú cenu, ale kto potom mali byť tí draci vôbec netuším, nehovoriac už o tom, že ide o tvrdú SF a tento názov odradí mnohých potenciálnych, ale veci neznalých čitateľov. Originálny názov, „Beowulfove deti", naopak vystihuje podstatu románu dokonale. Ale koho to zaujíma. Konzumného čitateľa asi sotva a fajnšmekri majú smolu.
Ak sa myslí voľné pokračovanie, myslí sa tým u tohto románu to, že dej pokračuje necelých dvadsať pozemských rokov po udalostiach, odohrávajúcich sa v prvom dieli. Ľudia s tažkými stratami, ale predsa, zvíťazili v grendelskej vojne a v nasledujúcich rokoch urobili všetko preto, aby im planéta, ktorú osídľujú (a z ktorej sa už nemôžu vrátiť), nepripravila žiadne ďalšie podobne smrtiace prekvapenie. Tento stav vecí sa však nepáči novovyrastajúcej generácii detí osídlencov, ktorí sami seba nazývajú Synmi Hviezd. Nezažili des a šialený strach z grendelov a preto ani nechápu mnohé pravidlá a spôsob života, ktorí vedú prví osadníci, prezývaní tiež Synovia Zeme. Všetci sú ešte príliš mladí, aby mohli niečo podnikúť, resp. vzoprieť sa starším. Pomaly ale isto však dospievajú a voľný čas si vyplňujú bezstarostnou zábavou, voľnými vzťahmi a kanadskými žartíkmi, ktoré brnkajú na nervi pôvodným kolonizátorom…
Ak sa v prvom diele odohrávali naozaj kvalitné jatky, oproti ktorým bol masaker vo Votrelcoch len treťotriedny odvar, v druhom sa trojica autorov zamerala viac na vykreslenie spoločnosti, vzťahov a pozadia celej kolonizácie. Ako už bolo spomenuté v recenzii na prvý diel, tento cyklus o kolonizácii sa vyznačuje veľkou realistickosťou a vierohodnosťou. Technické aj spoločenské detaily sú prepracované a naozaj zvládnuté. Na knihe spolupracovalo veľa odborníkov z rôznych oblastí a je to na nej veru aj vidieť. Cyklus mi v mnohých aspektoch pripomenul veľmi realistický SF seriál o kolonizácii „Zem 2", ktorý mal u divákov a kritikov veľký úspech.
V románe je však aj dostatok napätia. Kľudný život na osídlenom ostrove sa jedného dňa naruší. Prieskumná vypráva, ktorú z osídleného ostrova na kontinent uskutočnia suverénni Synovia hviezd za účelom uvedenia do dospelosti ďalšej mladej generácie, sa skončí tragicky. Ľudia zahynú tajomným a naozaj desivým spôsobom a všetko začína odznovu. Planéta vystrčila znovu rožky a na svete je ďalšie tajomstvo. A na dôvažok, napätú situáciu vyžijú Synovia hviezd na svoje osamostatnenie…
Kniha má oproti mnohým kladom aj jednu veľkú chybičku krásy. Končí priamo uprostred deja a ako to celé skončí si budeme musieť prečítať v tretej časti „Deti Heorotu", ktorá vyjde, ktovie kedy. Obálka od Michaela Whelana je okrem toho, že je tentoraz aktuálna (robená na objednávku) a maximálne korešpondujúca s dejom aj veľmi pekná. Knihu by som ohodnotil ako veľmi inteligentné čítanie o realistickej kolonizácii cudzej planéty a kto prepadol prvému dielu, siahne po knihe ako tuarég po chladivom dúšku vody.
8/10
Larry Niven, Jerry Pournelle, Steven Barnes: Draci Heorotu, orig.: Beovulf’s children, prekl. Martin Tkaczyk, obál. Michael Whelan, Classic 2002, brož, 400 str. 358,– Sk